Nástrih hrádze ako prevencia pred potrhaním sa

Nástrih hrádze, alebo epiziotómia.

V gynekologicko-pôrodníckych kruhoch je nástrih jednoznačnou prevenciou pred ruptúrou konečníka (ľudovo povedané natrhnutím sa až po zadok).

Práve preto sa na Slovensku aj v roku 2022 vykonáva obrovskému množstvu žien pri pôrode, veľakrát aj viacrodičkám. Aby sa predišlo veľkému poraneniu.

Je to ale naozaj pravda?

Najprv v skratke o tom poranení:

Poranenie hrádze sa rozdeľuje na 4 stupne:

• poranenie prvého stupňa (najľahšie) – natrhnutie kože tesne pod pošvou alebo v pošve
• poranenie druhého stupňa – natrhnutie kože tesne pod pošvou, kože a svalov hrádze
• poranenie tretieho stupňa – všetko vyššie a tiež zvierač konečníku
• poranenie štvrtého stupňa (najhoršie)

A nástrih je sám o sebe poranením druhého stupňa.

To znamená, že keď už lekár strihne, nemáte šancu obísť „len“ s malým či žiadnym poranením.

Navyše, ak by sa niekto chcel odvolávať na nejaké oficiálne dôkazy, tak rada citujem MUDr. Záhumenského z rozhovoru v knihe Ešte netlačte, pôrodník, ktorý je otvorený normálnemu pôrodu (nie „klasickému slovenskému“) a veľa sa vzdeláva, zaujíma sa o nové postupy, nové poznatky a nové smery v odbore a z jeho článkov mám dojem, že si dosť zakladá na dôkazoch, výskumoch a štúdiách.

„Nie je dokázané, že by v nemocniciach s rutinnou epiziotómiou mali menej závažnejších poranení. Musím dokonca konštatovať, že často býva poranenie zvierača konečníka nedostatočne diagnostikované a zostane nepoznané. Hlavne pri epiziotómii môže dôjsť k tzv. tangenciálnemu poraneniu (šikmé natrhnutie), ktoré uniká pozornosti. A pritom, ak sa toto poranenie správne ošetrí, nezanecháva dlhodobejšie následky.“

MUDR. Jozef Záhumenský

Všimli ste si to tam? Lekár urobí epiziotómiu, ktorú následne zašije, no nevšimne si, že žene vzniklo navyše ešte aj natrhnutie šikmo od nástrihu! A keď toto ostane nepovšimnuté, môžu z toho byť poriadne následky a dlhodobé problémy.

Šialené…

Je reálne obísť len s malým či žiadnym poranením?

Samozrejme!

Veľké množstvo žien (a nielen pri domácich pôrodoch) je toho dôkazom.

Ja sama som napríklad ani pri jednom pôrode nemala ani len mini trhlinku na hrádzi. Mala som menšie poranenie pri pošvovom vchode, ale bolo to skôr len povrchové. Pri prvom pôrode sa to hojilo dlhšie (ak rátam úplný návrat k pôvodnému vzhľadu tkaniva – celé šestonedelie), pri druhom sa to krásne zrástlo celkom rýchlo – aj vďaka doTERRA olejom, ktoré som používala od prvého dňa.

A práve tu vidno, že veľakrát nemusíte prísť k poraneniu hrádze, ale len k mini trhlinke na malých pyskoch napríklad.

Aký je rozdiel medzi nástrihom a spontánnym natrhnutím?

Lekári často argumentujú dvoma tvrdeniami:

1. Ak Vás nenastrihneme, tak sa potrháte až po konečník.
2. Ak Vás nenastrihneme, tak sa tá rana bude oveľa ťažšie a dlhšie zašívať.

Tak čo sa týka prvého bodu, ako som písala vyššie, nástrih NIE JE prevenciou pred týmito poraneniami.

Čo som však nenapísala:

Epiziotómia sa môže spraviť dvoma spôsobmi:

• mediálna – nástrih je vedený priamo, rovno dole ku konečníku
• mediolaterálna – nástrih je vedený dolu a do strany

Je pravda, že nemám presné čísla a štatistiky, koľko a akých nástrihov sa robí dnes. No pri tej prvej možnosti, kedy je robený priamo smerom ku konečníku, je obrovské riziko, že nástrih sa ďalej natrhne a významne poškodí konečník. Ale vraj sa častejšie používa tá druhá možnosť, šikmý nástrih.

A čo sa týka druhého bodu, tak áno, v tom majú lekári pravdu. Lenže nie je to nevýhoda pre vás, žienky, ale pre nich. Keď vám miesto dôkladne umŕtvia, tak ani nemusíte plne vnímať, že vás ešte hodinu zašívajú, keď máte pri sebe partnera a na sebe svoje čerstvé, mäkkučké a voňavé dieťatko.

Prečítajte si teraz tieto skutočné rozdiely, medzi epiziotómiou a spontánnym natrhnutím:

1. Nástrih NEZABRÁNI vážnemu poraneniu konečníka – môže spôsobiť dokonca ďalšie natrhnutie a poškodenie tkaniva
2. Nástrih sa nezrastie krajšie a prirodzenejšie, než natrhnutie – iba lekárom sa ľahšie šije.
3. Nástrih sa NEHOJÍ ani lepšie, ani rýchlejšie, ani menej bolestivo – bolí omnoho viac, omnoho dlhšie, než natrhnutie a zvykne sa všelijak nepekne a nepríjemne zrásť
4. Nástrih zvyšuje riziko infekcie – keďže sú poškodené hlbšie tkanivá oproti povrchovému poškodeniu pri natrhnutí.
5. Nástrih 2.dobu pôrodnú až tak výrazne neskracuje – je to 1, max 2 kontrakcie – a toto má zmysel len v extrémnych situáciách, pri veľmi zlom stave dieťatka (dlhodobo nízke ozvy).

Ani neviem spočítať, koľkokrát som počula a čítala skúsenosť žien, ako ich nástrih bolel, niekoľko týždňov… ako dodnes majú problémy s jazvou, s milovaním, s bolesťou počas určitých fáz menštruačného cyklu….

Samozrejme, je zopár šťastných žien, ktorým sa nástrih zahojil rýchlo a pekne a nemajú žiadne následky… O tých možno počuť niekedy viac, pretože ženy s dlhodobými problémami po epiziotómii sa možno hanbia alebo z iných dôvodov nechcú o svojich problémoch hovoriť (predsa len, v našej spoločnosti je téma pohlavných orgánov, sexu, vyprázdňovania, menštruácie, ovulácie a pod. ešte stále tabu).

Čo sa týka toho hojenia: ak sa náhodou natrhnete, väčšinou je to v mieste, kde je tkanivo prirodzene akosi slabšie. Ak je to na hrádzi, tak je to ten stred hrádze. Tam s tým príroda možno počítala. Lenže lekári robia nástrihy väčšinou šikmo (ako som písala vyššie), z dôvodu, aby sa nástrih ďalej nerozšíril, niekedy ozaj až po konečník.
Navyše, natrhnutie je veeeeľmi často len povrchové, oproti tomu nástrih je proste rez skrz všetky vrstvy tkaniva. Preto je vlastne poranenie druhého stupňa.

A opäť sa opakujem. Keď sa už raz strihne, nie je šanca, že vyviaznete len s malým poranením alebo úplne bez. Čo je veľká škoda, pretože porodiť bez poranenia je skutočne možné.

„Keby sa lekári viac zaujímali o to, ako vnímajú hojenie nástrihu a hojenie samovoľnej ruptúry matky po pôrode, potom verím, že by mnoho z nich túto metódu začalo používať s ďaleko väčším rozmyslom.“
PA Alžběta Samková

Kedy má nástrih hrádze zmysel?

Nie som vyštudovaná pôrodníčka, no vzhľadom ku všetkým tým informáciám, čo mám, aj keď študujem knihy, ktoré sa sústreďujú na prirodzený a jemný pôrod, tak mi z toho vychádza, že niekedy je zrejme naozaj lepšie spraviť nástrih, aby sme predišli nejakému vážnejšiemu problému.

(Aj keď, dovolím si skromne tvrdiť, že aj toto môže byť diskutabilné, ale nebudem tu vyvolávať škandály a predsa len je to možno aj na dlhšiu debatu 😀 btw …. – chcete ísť do toho so mnou?)

Prvá situácia, kedy má nástrih zmysel, je v prípade, že dieťatko má nedostatok kyslíku. To sa zistí na výraznom poklese srdečných oziev.

Avšak musím doplniť, že počas druhej doby pôrodnej je pokles oziev bežný a dieťatko má pre tieto prípady určité rezervy. Tu je na mieste zohľadniť aj to, ako prebiehal pôrod do tohto momentu: ak proces postupoval, ak malo dieťa po väčšinu času ozvy v poriadku, tak nie je dôvod spraviť nástrih a je lepšie situáciu trpezlivo pozorovať a naďalej merať ozvy po každej kontrakcii.

V prípade, že dieťatko už predtým vykazovalo známky nedostatku kyslíku a počas 2. doby pôrodnej má viackrát po sebe slabé ozvy, je zrejme lepšie spraviť nástrih a tým skrátiť proces hoc len o jednu kontrakciou (viete ako, minúta (či 5) hore-dole bez kyslíka môže byť zásadná).

Ono, pri domácom pôrode, ak by ste rodili samy, bez PA, ktorá by merala ozvy, nemáte šancu nič takéto zaznamenať, aj keby náááhodou k nedostatku kyslíku u dieťatka došlo. A nemusí nutne dôjsť k poškodeniu. Ale! Môže a nemusí to byť hneď vidno. (Napr. určité zmeny na mozgu a následné zmeny buď v správaní či v učení, ale to je už na inú tému).

Toto nepíšem preto, aby som vás strašila. Ale preto, aby ste mali informácie. Nie len jednostranné, ako to býva v nemocniciach. Viem, že moje články čítajú aj žienky, ktoré by chceli rodiť doma. A vďaka kompletným informáciám sa môžu rozhodnúť informovane, nacítiť si rôzne varianty a rozhodnúť sa vedome.

A druhá situácia, kedy má nástrih zmysel, je v prípade, že má žena pevnú, vysokú hrádzu, prípadne pevnú jazvu po predchádzajúcom nástrihu, ktorá bráni prerezaniu hlavičky.

Toto je však tiež také diskutabilné a veľmi subjektívne. Ale môže byť, že v skutku existuje nejaké percento, možno promile žien, ktoré majú toto tkanivo mega pevné a môže to komplikovať pôrodný proces.

Ale viete ako, v medicínskych kruhoch sa tieto raritné situácie rozšírili aj na ženy, ktoré reálne žiadny problém nemajú… tak to býva…

A ešte by som dodala jednu vec. V prípade, že žena počas tehotenstva prekonala opakované gynekologické zápaly a má poškodenú a veľmi krehkú sliznicu, je možno lepšie, ak sa nástrih spraví, aby skutočne nedošlo k nejakým vážnejším a rozsiahlym poraneniam. Toto sú však prípady, kedy sa žena s veľkou pravdepodobnosťou sama od seba zverí do rúk lekárom, predpokladám.

Ako sa vyhnúť nástrihu hrádze?

Z rôznych strán určite budete počuť a čítať odporúčania na prípravu hrádze: napríklad masáž hrádze či používanie balónikov.

Môže byť, hoci balóniky podľa mňa nie sú ani tak o príprave hrádze, ako o príprave vašej mysle. A majú tiež svoje riziká.

Masáž hrádze môže byť príjemné spestrenie – buď intímneho života s vaším partnerom alebo intímneho spoznávania svojho vlastného tela a budovanie si blízkeho vzťahu so sebou samou (viem, znie to čudne, ale ak sa zamyslíme, tak drvivá väčšina žien svoje telo fakt neláska a berie ho ako samozrejmosť..a predstavte si teraz tú zmenu, keď začnete venovať svojmu telu bdelú, vedomú pozornosť.. začne kvitnúť ♥). A plus bonus k tomu máte zjemnené tkanivo, ak si doprajete masáž s tými najkvalitnejšími rastlinnými a éterickými olejmi.

Dôležitejšie sú však veci, ktoré sa dejú POČAS PÔRODU:

• slobodný pohyb – ako a kedy to žena cíti a potrebuje
• slobodná voľba polohy pri 2.dp – toto je alfa a omega
• ne-tlačenie podľa potrieb ženy samotnej – toto je alfa a omega dva 🙂
• neurýchľovanie procesu (netlačiť na brucho, nevyťahovať dieťa nasilu von a pod.)

Na jednej strane som presvedčená, že tieto štyri veci (plus napr. tekutiny a strava podľa potrieb ženy, slová povzbudenia a dôvery a pod..) minimalizujú riziko akéhokoľvek (vážneho) natrhnutia.

Na druhej strane musím dodať, že ani jedna z týchto vecí by nebola bez informácii.

INFORMÁCIE SÚ KĽÚČOVÉ

Pretože ak máte informácie o tom, na čo máte právo, čo je najideálnejšie pre hladký priebeh pôrodu, ako si môžete prirodzene pomôcť, potom sa na tieto veci pripravíte, prípadne si ich v pôrodnici presadíte (snáď).

A na druhej strane, ak by aj žena išla do pôrodnice, kde má možnosť pohybu, jedla, voľby polohy a netlačenia, tak bez informácií by to nebola schopná využiť – pretože táto žena by chcela len jednu vec, a to, aby jej lekári čo najskôr pomohli ukončiť pôrodné trápenie.

Preto vás, žienky, vyzývam, zisťujte si o prirodzenom pôrode. O tom, ako prebieha, čo býva normálne, čo sa v tele deje, ako fungujú hormóny… Zisťujte si, na čo máte právo… Hľadajte si tie správne informácie