…teraz niekde v pôrodnici na Slovensku:
„… Ták, trochu Vám pomôžeme, mamička… nech je to rýchlejšie za Vami, nech sa toľko netrápite..“
— Šup -– pich -– a pár mililitrov oxytocínu pomaly vteká do žily…
(hmmm, ktorá žena by netúžila po napichnutí žily počas rozbiehajúceho sa pôrodu, však?… dokonale to dokáže zabiť hormónmi povznesenú náladu a naladenie sa na proces vĺn)
To však nie je všetko.. Tu to len začína.
Po chvíľke si žena líha na posteľ.. Dávajú jej pásy okolo brucha.. To je ten povestný monitor .. Aby aj prístroje premerali, či tá zázračná tekutina skutočne pomáha. Či teda žena má naozaj kontrakcie. A aby skontrolovali ozvy dieťaťa.
„Zas??? Hmmm ale prečo zas kontrolovať ozvy dieťatka? Veď cítim, že sa hýbe a točí v tom bruchu..“
Nuž… lebo…čítali ste si príbalový leták syntetického oxytocínu??
… späť v pôrodnici: „Fúha, tie kontrakcie sú zrazu nejaké silnejšie… asi to teda pomáha..
Ale ony sú aj akosi moc časté… Och, a zrazu až príliš bolia…
Ach, to je tá pomoc??!!
Nevadí, vydrž, žena, vydrž… možno to naozaj bude skôr za mnou!“ pomyslí si.
Žena zatína zuby, päste, kropí pot z čela… snaží sa nejak pokrútiť na tej posteli, aby si uľavila aspoň zmenou polohy..
Prichádza PA: „Pekne ležte, mamička, nech nám to dobre natočí!!“
Lenže prichádza ďalšia vlna a žene začína byť do plaču z toho, že si nevie uľaviť ani pohybom, že tu nemá ani muža (lebo veď je ešte času dosť)… Prejde niekoľko nekonečných minút..
Znovu prichádza PA. – V tom lepšom prípade sa ženy spýta, ako sa má, ako sa cíti… – Zvyčajne však len v tichosti príde k monitoru, pozrie na vychádzajúci papier a a odchádza opäť preč, robiť kvantum ďalšej nutnej práce..
Niekedy sa stáva, že pozrie na monitor a rýchlo, z ničoho nič, začne ženu polohovať z jedného boku na druhý.
.. vzduch začína hustnúť… cítiť stres… počuť spomaľujúce sa pípanie monitoru oziev srdiečka dieťaťa..
…polohovanie nezaberá…
..prichádza lekár a konštatuje: „Dieťatko sa nemá dobre, budeme to musieť ukončiť.“
A tak PA začne urýchlene omotávať žene nohy obväzom.. bolestivo ju nacievkuje… „Prejdite si vedľa, mamička…a toto si chyťte.“ – v tomto stave, ubolená, vystrašená, nechápajúca, so sáčkom v ruke, s cievkou z močovej rúry, sa odšúcha na operačku, vylezie na stôl..
…nahota.. zima.. strach o dieťa.. o svoj život.. z toho celého triaška, že ani končatiny neudrží na podložke.. roztiahnuť ruky aj nohy.. pripútať končatiny.. potrieť dezinfekciou… pár nádychov pod maskou.. 5..4..3..2.. tma..
A potom už len prebudenie v ohromnej bolesti,,, s prázdnym bruchom,,, suchom v krku,,, a ohromnou vlnou strachu, kde je moje dieťa a či vôbec žije.
Ja viem, teraz som opísala riadny krvák… teda, asi jeden z tých strašidelnejších scenárov..
No buďte si istí, že sa to deje omnoho viac, než len výnimočne…
A prečo? – Nuž, pozrite sa na nežiadúce účinky oxytocínu, ja vám ich sem aj vypíšem:
Navyše, vysoké dávky oxytocínu môžu spôsobiť:
Vysoká jednorazová dávka podaná do žily môže vyvolať poruchy srdcovej činnosti.
* samozrejme, podanie oxytocínu nerovná sa automaticky niektorý z vedľajších účinkov..
Avšak, keby ste počúvali/čítali desiatky príbehov z našich pôrodníc, tak by ste si všimli, že sa opakujú príliš často.
A ako to býva zvykom, máloktorý lekár poškodenej žene povie, že je to z toho, že jej chceli „pomôcť“ umelým oxytocínom.
Väčšinou ju odbijú vetou, že sa to stáva a že to prejde.. A ďalej ju len pozorujú a ďalej sa šíri presvedčenie, že pôrod je nebezpečná udalosť, ohrozujúca matku aj dieťa, a preto je nutné byť v pôrodnici pod dozorom lekárov a prístrojov – aby mohli okamžite zasiahnuť a zachrániť životy.
A ženy sú im za túto záchranu roky vďačné.
Tieto „poškodené ženy“ nežiadúcimi účinkami sú v pôrodniciach tak bežné, že to zdravotníkom príde NORMÁLNE.
Ale to, že je niečo bežné, neznamená, že je to normálne.
Normálne by mala byť žena s dobrým pocitom, schopná starať sa o svoje novorodeniatko.
Oxytocín je telu prirodzený hormón, ktorý produkuje náš hypotalamus pri určitých príjemných činnostiach, napr. pri milovaní, pri pôrode, pri dojčení, pri spoločnom rodinnom stolovaní… Preto sa nazýva hormón lásky.
Pri pôrode vylučuje ženské telo zvýšené hladiny oxytocínu. Ten totiž podporuje sťahy maternice.
Tým, že sa zvyšuje vylučovanie oxytocínu, automaticky dostane mozog signál, aby začal produkovať aj zvýšené hladiny endorfínov. To sú opioidy, ktoré pomáhajú žene zvládať bolesť.
Čiže – čím viac oxytocínu, tým intenzívnejšie sťahy. No zároveň aj viac endorfínov, a tým väčšia úľava od bolesti. Nádherná harmónia.
Podaním syntetického oxytocínu je však táto harmónia narušená.
Oxytocínu je síce dosť v maternici, no prirodzeného sa vylučuje menej. Pretože receptory v maternici zaznamenali jeho hladinu ako dostatočnú a nedávajú mozgu viac signál na ďalšiu tvorbu.
A nižšia tvorba oxytocínu sa rovná nižšia tvorba endorfínov.
Následkom toho žena začne mať intenzívnejšie kontrakcie, ktoré sú pre ňu ohromne bolestivé, ťažko znesiteľné až úplne nezvládateľné.
A už tu máme riziko zvýšenej potreby liekov proti bolesti či epidurálky. A s nimi ďalšie nežiadúce účinky.. a ďalšie zásahy.
* viac o oxytocíne a o tom, ako funguje, nádjete v tejto voľne dostupnej príručke alebo v tejto úžasnej knihe od M. Odenta.
Zatiaľ som písala viac-menej o tom, čo sa deje so ženou po podaní synt.oxytocínu. No pokiaľ je pôrod takto urýchľovaný, býva to veľká záťaž aj pre dieťa.
Dieťa sa totiž v pôrodných cestách musí točiť a hľadať, ako a kadiaľ postúpiť ďalej. A to môže robiť len v čase, keď naň nepôsobí kontrakcia, keď je maternica uvoľnená.
Ak idú kontrakcie krátko po sebe, dieťa nemá dostatok časového priestoru, aby sa vhodne natočilo. A môže byť silou tých sťahov tlačené úplne nevhodným spôsobom. A takto vznikajú rôzne pôrodné poranenia a „nevhodné“ polohy a podobné komplikácie, ku ktorým bez oxytocínu proste nedochádza.
Navyše, interval medzi jednotlivými kontrakciami dáva dieťatku priestor na nádych (keďže počas kontrakcie prechádza placentou menej kyslíka). Po syntetickom oxytocíne sa však dostáva do takej situácie, ako keď človeka ženú bičom na vysokú horu a nedajú mu vydýchnuť. A takto vzniká tieseň plodu.
Jedným z najrutinnejších a najviac využívaných zásahov do pôrodu je podávanie liekov na podporu vylúčenia placenty (väčšinou obsahujú účinnú látku metylergometrín alebo syntetický oxytocín).
Tieto lieky podporujú sťahy maternice a urýchľujú odlúčenie placenty.
Niekedy nastáva situácia, že placenta sa nechce odlúčiť, prípadne maternica sa nezačne sťahovať. Príčinou je práve vyššie spomínaný postup, kedy počas pôrodu bol žene podaný syntetický oxytocín (často zbytočne), čo má potom za následok nedostatočné zavinovanie maternice po pôrode.
Horšie však je, že sa používa aj v prípadoch, kedy šiel celý pôrod prirodzene (väčšinou vďaka pôr.prianiu ženy). Len tak, zo zvyku, resp. pre istotu. No najhoršie na tom je, že sa používa bez informovaného súhlasu ženy, veľakrát bez jej vedomia.
Predstavte si situáciu v pôrodnici:
Žena porodí dieťa. Počas pôrodu okolo nej chodila nejaká PA, ktorá ju – v tom lepšom prípade – občas povzbudila, uistila, odpovedala na jej otázky…. Po pôrode žena leží, dieťa má na sebe, je opojená láskou, plná dojatia, niekedy extázy… A v tomto euforickom stave za ňou príde presne tá PA, s ktorou počas pôrodu nadviazala akýsi vzťah, a povie: „Teraz Vám dáme niečo, aby sme predišli veľkému krvácaniu a aby ste sa zbytočne nevyčerpala.“
A ak žena nie je vopred informovaná o týchto bežných nemocničných postupoch, na 99% nebude vôbec protestovať. Čiže v podstate súhlasí. Aj v prípade, že pôvodne nechcela žiadny zásah navyše.
A ako je to možné?
Totiž také „KRVÁCANIE“ je pre ženy počas celého tehotenstva vnímaný ako veľké riziko. Bohchráň, aby sa objavila kedykoľvek od otehotnenia čo len kvapôčka krvi.
Okrem toho, pôrod je v celej našej spoločnosti spájaný s krvácaním.
A toto konkrétne slovíčko, resp. predstava krvácania, vyvoláva v človeku STRACH.
Tu vidíme dokonalý príklad toho, ako strach ovplyvňuje naše rozhodovanie a činy.
A nielen strach ženy. Ale najmä strach zdravotníkov. Väčšina pôrodníkov sa zrejme zhodne, že najväčší strach je z popôrodného krvácania. Práve strach je dôvodom mnohých rutinných zásahov v pôrodniciach.
Ale báť sa nemusia, pretože tu majú tieto lieky, ktoré sú PREVENCIOU krvácania. Takže by to malo byť predsa v poriadku, dať ich preventívne. Dokonca znižujú riziko, že by sa maternica po pôrode ďalšie dni nesťahovala (nezavinovala) správne.
Ale tu by sme si mali položiť otázku: PREČO by sa nemala zavinovať správne?
– Nuž, deje sa to. A prečo? Pretože žene sa nevylučuje dostatok oxytocínu. A prečo sa jej nevylučuje dostatok oxytocínu? No pretože je na oddelení šestonedelia. A ako to chodí v našich pôrodniciach? Klasika: separácia matky a dieťaťa, neustále rušenie a odnášanie na vyšetrenia, nacvičovanie dojčenia, protichodné rady, vyhrážky….
Až je z toho žena v strese. A keď je v strese, vylučuje iné hormóny, nie oxytocín, resp.nie v takých dávkach, ako je potrebné (pre správne zavinovanie maternice a dojčenie). Tým pádom sa maternica nemusí dostatočne sťahovať. Tým pádom hrozí väčšie krvácanie. A už tu máme ďalšie problémy.
Áno, toto nemusí nastať vždy.
Lenže nesmieme zabúdať, že ako všetky lieky, tak aj tieto majú nežiadúce účinky. Práve v tejto krehkej chvíli, kedy sa končí pôrodný proces a nastupuje laktačný proces, môžu negatívne ovplyvniť začiatok dojčenia.
Začarovaný kruh.
Aby som nevyznela jednostranne, zaujato. Samozrejme existujú situácie, kedy je fakt reálne výhodné mať po ruke pôrodnicu, lekárov, všetky tie medikamenty a prístroje.
Podanie oxytocínu má význam v dvoch prípadoch:
A tiež chápem jeho podanie v situáciách – teda v pôrodnici – kedy:
!! Tu by som však vedela polemizovať o tom, či by nestačilo počkať tie dve hodinky, samozrejme s pravidelným posluchom oziev dieťatka, aby sa pôrod rozbehol opäť sám. A ak sa nerozbehne ani po masáži, aromaterapii, reboze aťď, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, v akom emočnom a psychickom stave je žena (narážam na strachy, úzkosti, nepodporu, autoritatívny, zastrašujúci prístup lekárov) a ako na ňu vplýva prostredie (svetlo, rušenie, rozhovory, pachy).
V prírode to tiež funguje tak, že ak je rodiaca samica v ohrození, tak pokiaľ je ešte čas, pôrod sa zastaví. Ak sa dostane do ohrozenia už na vrchole pôrodu, vplyvom hormónov mláďa okamžite vypudí.
V akomkoľvek inom prípade, ako vyššie spomenutom, vám DÔRAZNE ODPORÚČAM, milé žienky, aby ste podanie oxytocínu dobre zvážili. Aby ste sa pýtali lekárov na skutočný dôvod, prečo túto liečbu navrhujú a aké alternatívy existujú. A aby vám pravdivo povedali nielen o výhodách, ale aj o rizikách zásahu.
Presne toto je potom informované rozhodnutie na základe informovaného súhlasu (inf.súhlas totiž nie je len podpísanie papieru).
Záleží na tom, akú situáciu s ním treba riešiť.
Ak je krvácanie masívne, samozrejme treba bez debaty volať 112 a následne využiť prevoz do pôrodnice (oni sa tam môžu zatiaľ nachystať). A ak ste v pôrodnici, tak ok. V týchto prípadoch vďaka za lieky a lekárov. Pre takéto prípady je to všetko potrebné, nie pre zbytočné zásahy „pre istotu“ do normálneho pôrodného procesu.
Samozrejme, udiať sa môže hocičo. Pôrod nie je len o vašej príprave, ale aj o ceste dieťatka. A každé jedno je iné, jedinečné. Ak sa vedome rozhodnete súhlasiť s oxytocínom, je dobré vedieť zopár vecí:
Verím, že tento článok je pre vás prínosný, ak sa pripravujete na pôrod. A možno aj v prípadoch, ak ste po pôrode, ktorý nedopadol podľa vašich predstáv. Možno vám dá nejaké odpovede.
Budem rada, ak ho budete zdieľať s tehotnou ženou vášmu srdcu blízkou, aby mala informácie vopred.
Ak by vo vás vyvstali po prečítaní článku otázky, či nebodaj výčitky, že ste niečo nejak ne/urobila, určite mi napíšte ♥