Éterické oleje nefungujú

Presne si pamätám, že som toto leto v sebe mala dlho, asi aj dva – tri týždne, taký nejaký hnev..

Hnev, že toľko olejujem, difúzujem, vitamínujem, všelijaké opatrenia robím…a načo? Aj tak sme všetci ochoreli. Aj tak som každý večer kvôli nejakým prapodivným stavom nemohla spať.

Počas tejto trojtýždňovej chrípky, ktorú sme v lete absolvovali, som si povedala, že éterické oleje asi nefungujú. Že všetko to difúzovanie a natieranie sa je zbytočné.

Zavalil ma pocit, že či niečo robím alebo nie, aj tak si tú chorobu musíme (pardon za výraz) odsrať celé dva týždne a všetci.

Ale lieky? Tie tiež neliečia…aj keď, aspoň potlačia prejavy, keď má psychicky vyčerpaný človek (ako ja v tom čase) pocit, že to už neprežije a umrie na chrípku a udusenie kašľom.

Tieto pochybnosti o účinkoch éterických olejoch, pochybnosti o zmysle ich používania, ma držali nejaký čas. Potom postupne hnev (alebo skôr pocit obete?) vyprchal.

Po uzdravení našej rodiny z chrípky prišla druhá vlna emočne a psychicky náročných dní, kedy na mňa z ničoho nič prichádzali záchvaty úzkosti, a tak som dala olejom „druhú šancu“.

Obdobie úzkosti

Toto obdobie úplného dna (vnútorné napätie, úzkosti, záchvaty) trvalo vlastne asi mesiac. V podstate skoro celý júl a začiatok augusta. Vyvrcholilo to pred dovolenkou tými náročnými stavmi 7 dní vkuse každú noc pred spaním, ktoré som spomenula v poslednom blogu. Na dovolenke v horách to bolo fajn.

A potom prišiel druhý vrchol ešte po dovolenke.

To boli dni, kedy sa nič extra nedialo, normálne sme išli napríklad večerať a ja som pri večeri začala cítiť v bruchu, ako na mňa ide záchvat úzkosti (teda, neviem, či je to odborne správne nazvané, ale ja myslím, že to bolo také čosi). Proste z ničoho nič.

Okrem fyzickej nevoľnosti a slabosti, chvenia, studených rúk a nôh, zrýchleného tepu, som mala v hlave taký pocit, že sa zbláznim, že si vlasy vytrhám, oči vyškriabem alebo čo! Normálne som mala chuť si odtrhnúť hlavu. Akoby som v nej mala tornádo a zemetrasenie zároveň.

Čo mi v tej chvíli najviac pomohlo:

prísť za Dušankom
povedať mu, že „to“ na mňa prišlo, že je mi strašne zle
on všetko položil, odložil, sadol si, vzal ma do náručia
ja som plakala a plakala
a on ma držal a držal, hladkal, ticho sedel

Trvalo to pár minút a prešlo to. Potom som sa „obliala olejmi“ – Ruža, Magnólia, Adaptiv, Balance, Serenity, Peace… ako kedy, podľa chuti.

Prečo? Z čoho?

Nešlo mi do hlavy, prečo tak zrazu prišli až takéto ťažké úzkosti? Veď som mala už aj väčší a dlhší stres, než nejaké červíky alebo dlho sa tiahnuca choroba….

Až jedného dňa mi to doplo: veď ja som sa niekoľko dní sprchovala v ľadovej vode!

Aaaach jaj!
Už trikrát za posledný rok som začala pomaly otužovať. Raz to boli len nohy v kýbli, inokedy to bola studená sprcha na konci sprchovania, s postupne predlžovaným časom. Všetko jemne, len toľko, koľko som vládala.
A napriek tomu PO KAŽDEJ snahe otužovať nasledovali dni s panickými záchvatmi a následne úzkostnými stavmi.
Spojila som si to až na tretí raz, ale musela som si to prežiť a uvedomiť znovu.

Toto leto som na to zas úplne zabudla a veselo som sa sprchovala ľadovou vodou. Dokonca počas menštruačnej fázy, kedy ja osobne veľmi intenzívne cítim potrebu zakukliť sa v teple.

A okrem toho k tomu mohlo prispieť aj vybavovanie a nejaké trampotky okolo nového auta a stres zo šoférovania (totiž ja som teraz sadla za volant po 10 rokoch! takže prvé dni tam bola trochu väčšia tréma)… a navyše ešte k tomu všetkému som bola asi tri týždne bez horčíka. Minul sa mi a nejak som zabudla objednať nové balenie… a musím spomenúť aj stres a obavy z nadchádzajúceho obdobia, ktoré nás čakalo na jeseň (veľké zmeny u nás ohľadom peniažkov).

Prestala som so všetkým, čo ma dobíja…

Najviac ma mrzí, že som počas toho mesiaca ani raz nebola na našich tímových Zoom stretnutiach. Tam totiž viem načerpať ohromné množstvo podpory, povzbudenia, inšpirácie, motivácie… Tá energia, hoc len cez online priestor, je úžasná!

Nečítala som knihy. Prestala som sledovať a počúvať videá, ktoré ma inšpirovali, pripomínali mi smer. Prestala som si písať „denník“…

Teambuilding – svetlo do tmy

Našťastie sme mali začiatkom augusta osobné stretnutie žienok z nášho tímu. A hoci som tam šla práve po záchvate úzkosti a cítila som sa ako „zbitá“, obrovsky mi to pomohlo.

Vidieť tie „moje“ ženy naživo, tie úžasné rodiny, tie dokonalé deti, ako sa hrajú… Toľká láska, rešpekt, žiadne bojovanie, pokrikovanie, hrešenie, bitka, žiadne násilie, ale rešpekt, pokoj, prijatie.. A tie názory.. Ach, taká som za nich všetkých vďačná!

V tom stave ťažkej temnoty ma toto pozorovanie a uvedomenie a vďačnosť akoby vyhrabali z hustého, hlbokého bahna. A tam, na tom bahne, som sa potom dokázala už aj sama oveľa ľahšie odraziť od dna.

A hádajte, aké oleje mi vyšli v ten deň vyšli pri meraní s prístrojom iTOVi?
Napr. Ylang Ylang – v skratke málo radosti, Nard – v skratke málo vďačnosti. Také aha momenty pre mňa!

Ako naša Miška hovorí: kde je málo radosti, tam je málo vďačnosti. Pretože nemôžeme cítiť naraz vďačnosť a smútok.

Áno, teraz už viem, že ak niekto trpí silnými úzkosťami a depresiami, že mu asi nepomôže písať si vďačnosti. Samo o sebe nie.

Ale stav depresie a smútku netrvá vkuse.
Má prestávky.
A počas tých prestávok sa môžeme sústrediť na prítomný okamih: napr. pozorovať dieťa, vtáky, stromy, tečúcu rieku.. môžeme v kratučkých momentoch precítiť vďačnosť za slnečné lúče…všimnúť si na sebe niečo krásne, napr. nechty, vlasy, nohy, pery, to je jedno…za to ďakovať..

Depresia a úzkosť neprichádzajú z ničoho nič… vznikajú na podklade, ktorý sa buduje roky…
Preto nemôžeme čakať, že z ničoho nič zmiznú, keď sa začneme olejovať a písať si vďačnosti..
Chce to čas..
Ale to príde! Verte mi…

A prosím, nevyhýbajte sa terapii. Odborná pomoc, správne otázky a veľakrát aj ich odborné overené postupy, môžu urýchliť a uľahčiť proces uzdravovania. Rovnako, ako aj oleje, vďačnosť, všímavosť…  Depresia či úzkosť môžu spôsobovať stres. Preto zvýšte príjem horčíka. A pozorne počúvajte svoje telo, ktoré potraviny mu nerobia dobre, kedy sa stav zhoršuje.

A niekedy je výhodné kombinovať postupy, má to synergický efekt. V tomto prípade určite.

Vracia sa dôvera

Počas týchto posledných záchvatov úzkosti som opäť naplno precítila, ako veľmi éterické oleje pomáhajú.

Niekedy som mala pocit až zázraku.
Ako keď v seriáli Doktor House má pacient nejaký záchvat, mece sa im tam na stole, oni mu dajú injekciu a jeho telo sa do pár sekúnd uvoľní.
Tak aj ja po tom stuhnutí tela, kedy mám pocit, že ma niečo paralyzuje, sa vďaka slzám a plaču akoby otvorím, akoby sa to „niečo“, čo ma zoviera, natrhlo, a následne mi oleje pomôžu úplne sa uvoľniť von z tej paralýzy. Neviem to inak opísať 😀

Zážitok toho, že som zapochybovala o éterických olejoch, vo mne ostal. A dlho som s tým ostala sama. Asi až po mesiaci, či po dvoch, som sa s tým zdôverila Miške na jednom našom tímovom Zoom stretnutí. Ako som zanevrela na éterické oleje, aký hnev som cítila, že nefungujú, že je to celé zbytočné…

Teraz to už samozrejme necítim. Viem, vidím, cítim, ako oleje pomáhajú. Nášmu fyzickému telu, našim emóciám, aj našej psychike a mentálnej pohode.

Ona vtedy povedala úžasnú myšlienku:

To je ako s hocijakou chorobou.
Vezmime si dve deti, ktoré majú chrípku. Obe ležia. Obe majú liek, ktorý im pomáha. Bylinkové čaje. K jednému chodí mama, ktorá mu pravidelne meria teplotu, donesie liek, podá čaj, spýta sa, či je hladné a pod. K druhému tiež chodí mama, ale okrem tohto si k nemu aj ľahne, pohladká ho, prečíta mu rozprávku.

Lekári všeobecne tvrdia, že takéto veci nie sú pri uzdravovaní podstatné (rovnako ako tvrdia, že strava nemá význam pri autoimunitných ochoreniach).

Ale čo myslíte, ktoré dieťa sa uzdraví skôr? A keby aj nie skôr – ktoré dieťa bude mať lepší priebeh choroby? Lepší pocit? Väčšiu pohodu vo svojom srdiečku?

Tak isto je to aj pri tomto olejčekovaní.

Jasné, choré dieťa patrí do postele, potrebuje pokoj, oddych, dostatok tekutín. Ale tak isto aj lásku. A vezmite si k tej láske aj fyzický dotyk v podobe pohladkania/jemnej masáže chrbátika a nožičiek. Keď mu mama láskavo natrie olejček na boľavé hrdielko či hlávku.

Dnes už je všeobecne známe, že existuje nejaká kvantová fyzika. A že predmet, ktorý pozorujeme, sa automaticky mení už len tým, že je pozorovaný.

A teraz si vezmite, že mama to svoje dieťatko natiera olejčekmi s pocitom, aby sa uzdravilo, že to posilní jeho telíčko, že podporí zničenie patogénov.

A k tomu si uvedomme, že je obrovská databáza štúdií o účinkoch éterických olejov ako takých alebo o účinkoch rôznych ich zložiek.

Myslím, že nemusím sem odpoveď ani písať. Všetci si viete predstaviť ten rozdiel.

Načo to bolo dobré?

Ten môj hnev a pochybnosti? Možno raz na ten dôvod, načo bol dobrý ten pocit a stav, prídem. Každopádne teraz si ešte viac vážim, že môžem využívať tieto oleje kedykoľvek.

A tento pohľad mi opäť pripomenul to, čo som už dávno vedela, no kvôli náročnému obdobiu som na to akosi pozabudla.

A tak sa zas a znova skláňam pred dokonalosťou éterických olejov. Žasnem a ďakujem, že ich doma máme.

A som nekonečne vďačná nie len za oleje samotné, ale aj za to, že vďaka nim som súčasťou týchto úžasných, láskavých, múdrych žien. A aj vďaka nim som dnes tam, kde som... a viem zvládať aj takéto náročné situácie, na prvý pohľad hodné liekov…a tiež som vďačná, že môžeme byť s deťmi spolu doma, pretože môžem pracovať z domu, na niečom, čo ma baví, napĺňa, dáva mi zmysel a pomáha ďalším ľuďom.

dōTERRA totiž nie je len o olejoch

Dnes, po tomto zvláštnom období posledných dvoch rokov, ľudia bytostne začínajú pociťovať, že im chýba BYŤ SÚČASŤOU KOMUNITY… My ľudia sme od špiku kosti nastavení na komunitný život. Túžime niekam patriť, byť prijatí, zdieľať.. A toto umelé vytvorenie odstupu nám mnohým veľmi narušilo celkovú harmóniu.

V našom tíme sme sa akosi stretli ženy, ktoré majú podobné záujmy, podobné hodnoty v živote, dávajú nám zmysel prírodné riešenia, je pre nás dôležité zdravie nie len fyzické a emočné, ale aj finančné…. Vznikli nové priateľské vzťahy… a sme tu vzájomne pre seba, podporujeme sa, inšpirujeme a motivujeme..

Robíme to, čo nám dáva zmysel a pomáha nám priblížiť sa viac a viac k slobodnému životu.

Tak som to takto romanticky zakončila 😀 Ale ja to skutočne takto cítim. Lebo – a zas sa budem opakovať – dōTERRA nie je len o éterických olejoch. dōTERRA je aj o vzťahoch.

A ak sa aj vy cítite stratené, hľadáte sa, máte pocit, že vám chýba ženská komunita…. ak je vám sympatická táto oblasť (aromaterapia, zdravie, finančná nezávislosť a hojnosť všeobecne, vnímavé rodičovstvo…) kľudne mi napíšte – môžeme sa na pár minút spojiť online (alebo si dať niekde kávu aj naživo) alebo si napísať a vy sa môžete pýtať, čo ako načo prečo začo kedy koľko kto kde a podobne 🙂 ako to u nás funguje…