Ak čítaš pravidelne moje blogové články, iste si už zachytila informáciu, že ma zvykli trápiť úzkosti a akési záchvaty (zrejme panické).
Obzvlášť minulý rok v lete, kedy to celé vyvrcholilo. Písala som o tom trochu.
Lenže, ak to človek nezažije, môže si prečítať hoci aj sebepodrobnejší popis tých pocitov v tele a v mysli, nemá šancu ani zďaleka predstaviť si, čo to vlastne je.
Napríklad ako ja, veľakrát som čítala o tom, aké je to mať depresiu.
Fakt som si dakedy myslela, že človek cíti ťažký smútok, nechce sa mu vstať, no nevedela som si predstaviť to, AKO to môže byť AŽ TAK silné, že nemá silu fungovať, žiť, existovať, že ukončí svoj život… Až kým som sama nemala niekoľkodňové fakt silné úzkosti.
Ak ťa zaujíma, čo som asi cítila, tak to opíšem v nasledujúcich riadkoch… Ak chceš vedieť nejaké recepty a tipy, čo pomáhajú všeobecne a pomáhali aj mne, preskoč šikmé písmo:
U mňa bol najhorší ten pocit, že si snáď vyškriabem oči, vyšklbem vlasy, vytrhnem uši, len aby som dostala ten hnusný pocit z hlavy preč.. Predstavujem si to ako takú otrasnú machuľu chaosu, výbuch niečoho nepríjemného, zamotanú elektrizujúcu čiernu vlnu v lebke v lebke. Ak by mi niekto v tých najhorších chvíľach povedal, že Veď aha! Tam je balkón, skoč si, to ti pomôže… no neviem neviem, asi by som nad tým aj uvažovala.. strašidelné!
Pretože s tým pocitom vnútri v tom momente NIČ nespravíš! To je na tom najhoršie! Jedine prečkať.. Mne pomohlo plakať a plakať. Našťastie tie najhnusnejšie muky som mala asi 3 x a trvali pár minút…Možno existuje nejaký upokojujúci (resp.oblbujúci) liek, ale aj ten si dáš až potom, keď ten hnusný pocit už je v tebe… čiže tak či tak to nejaký čas musíš vydržať..
Potom to stiahnuté brucho. Sedím, večeriam s rodinkou, bavíme sa…a ono to príde BEZ AKÉHOKOĽVEK dôvodu, ako sa hovorí – jak blesk z jasného neba… a zovrie mi celé vnútro.
Ako keď viete, že sa ide diať niečo fakt nepríjemné, nebezpečné a pod. Ja to volám od malička „brušné nervy“ 🙂 napríklad pred skúškou, pred vystúpením, pred konfrontáciou so šéfom, ak na teba šteká neuviazaný pes na ulici alebo si predstav čokoľvek iné. Keď sme napríklad s kamoškou zazvonili v dome u chlapca, ktorý sa mi strášne páčil, že či ide von 😀 Vtedy by mi o brucho aj latku zlomili, také bolo stiahnuté trémou 😀 No, a takéto zovretie na mňa prichádzalo niekoľko hodín denne bez dôvodu.
Teraz v januári je tomu už pol roka a našťastie sa to odvtedy neopakovalo.
Zakaždým som si s tým nejak poradila sama. Akútne pomohli oleje, plač a Dušankova bezpečná prijímajúca náruč.
(Ale aby ste si nemysleli, že frajersky som to zvládala vždy: keď som pred 4 rokmi mala prvé tieto „záchvaty“ tak som ležala na zemi a mala strach sa aj hýbať, aby mi neskolabovalo srdce a takto mŕtvolne som fungovala aj tri dni, kým mi kardiologička povedala, že moje srdce je zdravé ako buk 😀 Teraz sa na tom smejem, no vtedy som sa reálne bála, čo bude s mojimi deťmi).
No vedela som, že ak to nebudem riešiť od koreňa (strava, psychika, zvládanie stresu, traumy a pod), tak sa to môže kedykoľvek v budúcnosti vrátiť.
Tak som teda zavolala svojej obvodnej doktorke (ona mi totiž už pri prvých „stavoch „poradila, že nech pre istotu idem k internej dr, a keď bude všetko ok, mám sa jej ozvať a dá mi kontakt na psychologičku, pretože jednej jej mladej pacientke s podobnými ťažkosťami veľmi pomohla..) a odporučila ma k jednej psychologičke u nás v meste.
Hneď v ten deň som sa aj objednala. Napriek tomu, že som už dlhší čas bola bez úzkostí a rôznych predspánkových stavov (to sú také pocity, keď zaspávam a zrazu ma zobudí nejaký „stav“, napr. že sa neviem nadýchnuť, pritom dýcham, ale musím sa skľudniť…. alebo ma zobudí strašne vysoký tep a brnia mi končatiny a horí tvár, či rôzne tlaky v tele…). Pretože zakaždým, keď na mňa prišli úzkosti, som si búchala hlavu o stenu, prečo som vtedy a vtedy nevolala tej lekárke!
Termín som dostala veľmi rýchlo, až som sa čudovala (v našej krajine so zmluvnými lekármi 😀 ).
Prvé sedenie klasika – rôzne dotazníky, obrázky, kreslenie, otázky, rozhovor.
Druhé sedenie – výsledky „vyšetrenia“.
Tak som sa dozvedela, že patrím medzi hypersenzitívnych ľudí a mám sklony k úzkostiam.
Niekto má sklony k depresii – akoby ide dole – a niekto k úzkostiam – akoby ide hore – smiešne prirovnanie, ale ja si to tak predstavujem, že tí s depresiou potrebujú pozdvihnúť a tí s úzkosťou uzemniť, upokojiť.
No, zatiaľ som neprišla na nejaké zázračné postupy. Ale mne úžasne pomáha éterický olej z Magnólie a Medovky – ja sa smejem, že medovka na podnebie pri záchvate je ako upokojujúca injekcia do žily – zaberie OKAMŽITE! A výraznú úľavu cítiť hneď. Magnólia je perfektná aj pri takých tých hnusných pocitoch úzkosti, ktoré ťa sprevádzajú celý deň, ale aj pri bežnom strese… Proste, mala by si ju mať vo svojej kabelke a lekárničke doma 🙂
A veľmi pomáha hovoriť o tom. Zistila som, že ma záchvat omnoho skôr prejde, keď o tom poviem Dušankovi hneď, ako pozorujem, že prichádza. A potom, ak to náhodou prepukne, tak plač. Dovoľ si plakať, driapať vankúš, kričať, spievať, alebo čokoľvek, čo potrebuješ.
A spýtaj sa samej seba: Je toto moje? Sú to moje pocity? Alebo som to nachytala z okolia (hypersenzitívny človek totiž nasáva rôzne emócie aj od iných ľudí a doslova sa naňho potom lepia)? Aj takéto uvedomenie ti môže priniesť zaujímavé pochopenia a značnú, alebo aspoň miernu úľavu.
A potom také tipy, ako zmeň prostredie – odíď z izby, napi sa vody a počítaj hlty, vnímaj čo vidíš/počuješ/cítiš… Rôzne tipy sú na google, ja tu píšem o tom, čo mi najviac zabralo (u mňa to tento posledný odsek nikdy nebol 😀 ).
A dodatok: používaj éterické oleje, také upokojujúce, spomaľujúce, uzemňujúce. Používaj ich každý deň. Ber to ako liečbu svojej duše. Ver mi, že oleje liečia naše telo nielen na fyzickej rovine. To je síce viditeľné hneď (bolí ťa hlava – dáš si olej – zaberie ti – dôkaz rukolapný máš ihneď), ale uzdravovanie našej duše, srdca, je pomalší proces a väčšinou si ho uvedomujeme až spätne. Píšem o tom v tomto článku.
Tak samozrejme, že tam môže byť nejaká genetická predispozícia. Ale gény sa nemusia zapnúť a choroby opakovať, pokiaľ tam nie sú nejaké prvotné príčiny. A to sú väčšinou v detstve nejaké traumy (násilie, rozvod, krik, škôlka, rôzne nepríjemné zážitky atď).
Lenže či tie úzkosti nakoniec prepuknú, záleží najmä do životného štýlu. A hoci som nežila posledných 10 rokov v nejakom strese… máme láskyplnú, harmonickú domácnosť, dobré vzťahy s rodinou, dostatok hojnosti…. sama som si bola schopná ten stres vytvoriť 😀 Sranda s nami ľuďmi, všakže?
Ó, a ak by ťa zaujímali ďalšie príčiny, ktoré „zapínajú“ gény s dedičnými chorobami, tak je to strava a ne/dostatok slnečného svetla (naše základné a stredné školy nás nádherne predurčujú dokonale si poškodzovať bunky, len tak mimochodom).
Psychológ mi najprv vysvetlil, ako to zhruba funguje v týchto prípadoch.. a čo sa dá robiť. Dostala som nejaké materiály a odporúčania na konkrétne cvičenia.
Gro bolo pre mňa uvedomenie, že SKUTOČNE potrebujem viac času sama pre seba.
Ja som totiž bola v tom, že keď mám hodinu – dve priestor pracovať na PC/mobile, že to je čas pre mňa 😀 ha ha ha
Lenže čas pre mňa znamená napr. prejsť sa SAMA, zacvičiť si, čítať si v pokoji knihu, prípadne maľovanie, tanec, alebo káva s kamoškou (to som síce občas mala, no bez detí? ha ha ha)… jednoducho čas, kedy MOJA MYSEĽ VYPNE. No, ona samozrejme nevypne, aspoň tá moja nie 😀 Ale vtedy mám čas na svoje myšlienky, môžem sa sústreďovať na bytie tu a teraz, chvíľu NIKOHO A NIČ neriešiť (mamy isto poznajú to nonstop riešenie nejakých požiadaviek).
Takže prvým krokom bolo aspoň raz denne si vyhradiť 30 minút pre seba. Znie to smiešne jednoducho.. Ale vôôôbec to nie je ľahké. A doteraz to ani zďaleka nedodržiavam… Dala som si teda realistickejšie predsavzatie: aspoň 1 – 2 razy týždenne čas len pre seba 30 – 60 minút. Čo myslíš, dodržiavam to? 😀
Druhý krok – denne praktizovať uvoľňujúce cvičenie.
Odporučil mi Jacobsonovu progresívnu svalovú relaxáciu (nájdi si na youtube, je tam viac videí, ktoré ti bude vyhovovať). Ja si však neviem vynachváliť Osmiminutovku od Terezy Kramerovej – ten pocit uvoľnenia v tele je úžasný! Normálne mám vždy pocit, že tá ťažoba zo stredu tela sa rozpustila a vyparila preč. Skús, odporúčam denne, alebo aspoň každý druhý deň aj preventívne, aj keď máš usmiate a veselé dni bez stresu.
Tretí, azda najdôležitejší krok, je ovládanie mysle. Bez toho to nejde. Môžeš robiť hocičo, ale ak neovládneš svoju myseľ ty, bude ovládať ona teba. A my, ľudia, sme stvory fascinujúce – lebo z nejakých dôvodov nám naša myseľ ako prvé podsúva práve myšlienky strachu a obáv, nie radostné predstavy…
V tomto som sa ja našťastie celkom vycibrila za posledné 4 roky rôznych stavov aj sama 😀 Mám skvelý základ v podobe informácií z kníh, ktoré sme spolu čítali v našom doTERRA tíme.
Úplne skvele mi však padlo, keď mi psychológ začal popisovať myšlienkové pochody ľudí s úzkosťami a ja som mala pocit, že hovorí o mne 😀 Fakt som sa pobavila a obrovsky mi odľahlo!!! Už len za túto „maličkosť“ odporúčam navštíviť hocijakého psychológa, pretože počuť, že toto má ďalších XY ľudí presne rovnako a že sa s tým dá niečo robiť, je nesmierne uľavujúce.
A o tom, AKO na prácu s myšlienkami, možno napíšem niekedy v budúcnosti článok, pretože to je na dlhšie. Recept, resp. návod v stručnosti, by ti asi veľmi nepomohol..
A ešte jedna, štvrtá samozrejmosť: POHYB
Tak obyčajné a tak prehliadané… vidím to sama na sebe… Niekedy ani neviem ako a prejdú tri dni, čo som nevystrčila nos z domu! A cvičenie doma? Pfu, kde by bol čas… Ach, taká chyba, taká chyba…
Stačí začať 10 minútami denne. A postupne zvyšovať. 10 minút prechádzka vonku na normálnom svetle (nie umelom, nie za sklom okna/auta) a 10 minút skákanie alebo joga doma. A postupne, pomaly pridávať minútky.
To sa dá, čo myslíš? 🙂
Sú tu ešte také maličkosti, ktoré si už musí každý sám na sebe vypozorovať… Napríklad čo v strave mi škodí: väčšinou úzkosti zhoršuje priveľa kofeínu a/alebo alkoholu. Mne robí zle, aj keď zvýšim príjem mlieka. Mliečne výrobky z obchodu, to veľmi nehrozí (ale milujem ovčí jogurt). My zvykneme kupovať mliečko od jednej žienky, ktorá chová jersey kravičky doma. Ich mlieko má iný typ kazeínu (bielkovina kravského mlieka, pozor, nie je to laktóza = sacharid, ale bielkovina, a mnohým ľuďom robí šarapatu), podobný ovčiemu. Nerobí mi zle, pokiaľ si dám tak šálku týždenne. Viac sa potom odrazí na nočných stavoch. Tak treba vypozorovať, čo to je. Môže to byť aj príliš veľa lepku. Hoci zdravému telu by nemal robiť problém, dnešný moderný lepok prijímaný každý deň fakt ovplyvňuje našu nervovú sústavu.
Alebo ďalšia „maličkosť“ – dych. Treba sa párkrát denne vedome povenovať tomu, ako dýchaš.. Nie je dobre dýchať plytko (čo pri úzkostiach býva často problém) ale ani príliš veľmi, pretože tiež to potom v tele robí zvláštne stavy. Skúšala si už dýchanie podľa Wim Hofa? 😀 Je dôležité pri tom ležať, pretože po cvičení ti môže pískať v ušiach, točiť sa hlava, brnieť končatiny atď a to by pri státí či nebodaj šoférovaní bolo nebezpečné… Takže keď má človek pri záchvate úzkosti pocit, že sa nemôže nadýchnuť, láka ho to dýchať poctivo zhlboka a potom má práve podobné stavy. Tie však do pár minút odznejú.
Niekedy sú úzkosti a panické ataky tak silné a časté a človeku tak skomplikujú bežný život, že si úplne viem predstaviť, že ide rovno za psychiatrom, ktorý mu predpíše nejaké lieky a on ich začne užívať. Ja som sa tam našťastie nedostala. Pretože mám naozaj veľmi podporujúceho manžela. NIKDY nezľahčoval moje stavy, nikdy sa nevysmieval, neponižoval, nikdy mi nevyčítal, keď som pár dní nič nespravila a chodila jak tieň, alebo som mala extrémne výkyvy nálad. Vždy stál pri mne, vypočul ma, držal ma, ťahal domácnosť a starostlivosť o deti za mňa…. Ak to tak žena nemá, prípadne má fakt ťažšiu minulosť, viem si predstaviť, že má stavy omnoho horšie. A možno nie každý má odvahu/silu/energiu/odhodlanie/vieru vydať sa na cestu uzdravenia prírodným spôsobom a terapiou.
Existujú však aj prírodné „lieky“. Smiešne slovné spojenie, však? 😀
No, ale konečne sa dostávam k pointe tohto článku! 🙂
Mne na poslednom sedení psychóg poradil, aby som si kúpila v lekárni Lavekan a užívala podľa návodu v letáčiku. Tak som si hneď po odchode z ordinácie vyťukala do google, čo to je za liečivo. A skoro som na zadok padla, keď som si prečítala, že účinná látka: silica levandule úzkolistej !!!
Vtedy som myslela, že budem lietať meter nad zemou od radosti, že éterické oleje sa takto odporúčajú v odborných kruhoch a že dokonca sa využívajú v klasických liečivách, ktoré vyrábajú farmaceutické firmy a distribuujú ich do lekární ♥
Tak to už v skutku NIKTO nemôže povedať, že aromaterapia je placebo! 😀
Hneď, ako som prišla domov, spísala som si podrobne zloženie a množstvo účinnej látky a cenu a porovnala som to so Serenity kapsulami od dōTERRA. Hádajte, ktorý výrobok v mojom teste vyhráva? 😀
Okamžite som to zdieľala aj v stories a napíšem to aj sem, nech to máte prehľadne dostupné kedykoľvek bez časového obmedzenia:
*rátala som aj poštovné, ako mi to vyhodilo pri najlacnejších možnostiach cez google
* keď si členom dōTERRA, tak je cena Serenity softgels v podstate ešte nižšia, pretože z každého produktu sa ti vracia späť až 30% v kreditných bodoch – v tomto prípade by to bolo 7,57 PV naspäť a čistá cena za Serenity by bola 17,68 €, čiže 0,30 € za kapsulu. Cena Serenity kapsúl je 25,25 €, ja som k nej však prirátala aj 1,40 € z poštovného
No, tak teraz si sama môžeš porovnať zloženie a cenu ♥
Týmto článkom som chcela inšpirovať ženy, prípadne ľudí, ktorých trápia úzkosti, že nie je hanba obrátiť sa na odborníka – psychológa, či ešte lepšie na terapeuta. Ak to s tebou lomcuje tak, že ťa to už obmedzuje v bežnom fungovaní, tak určite nie je od veci skúsiť aj prírodné prostriedky, ako spomínam kúsok vyššie, v najťažších stavoch prípadne aj pomoc psychiatra a na nejaký čas možno aj skúsiť lieky, aby si sa z najhoršieho dostala a mohla dať potom šancu aj sebauzdraveniu pomocou prírodných prostriedkov. A terapie. Terapia, verím, že veľmi veľa dokáže vyriešiť – od základu, od koreňa problémov. Pripravila by som sa na veľa sĺz, ale slzy sú ohromne liečivé (nech už ti počas detstva/dospievania tvrdil hocikto opak).
Takže tento článok nemá byť náhrada lekárskeho vyšetrenia. A to myslím úprimne od srdca, nie ako povinnú vetičku kvôli zákonu. Fakt som presvedčená, že už pár sedení s odborníkom ti môže NESMIERNE UĽAVIŤ ♥
A keď máš nejaké ďalšie otázky, k téme alebo k registrácii a dōTERRA, určite mi neváhaj napísať – buď na email alebo mi proste napíš správu na IG alebo FB 🙂
Prajem ti z celého ♥ voňavé a najmä pokojné a veselé dni a v prípade potreby ODVAHU požiadať o pomoc
s láskou Lenka