Fakty o ultrazvuku

Ultrazvuk. Skvelá technická vymoženosť modernej doby. Využíva sa v priemysle na presné rezanie materiálov, v ponorkách na meranie vzdialeností, pri rybolove na vyhľadanie rýb, na detekciu trhlín v prostredí či materiáloch, ďalej na zvlhčovanie vzduchu (difúzor, inhalátor), čistenie materiálov (šperky, ložiská, dentálne nástroje ap) (zdroj wikipedia)
Už toľkokrát bol nápomocný. Aj v medicíne. Dnes sa z neho stalo rutinné vyšetrenie robené plošne všetkým ženám, veľakrát dokonca až komerčným spôsobom, vďaka ktorému si môžu odniesť suvenír v podobe fotky svojho dieťaťa v maternici.

Si tehotná a premýšľaš, či podstúpiť ultrazvuk, aby si nič nezanedbala? Alebo ho odmietnuť, aby si nevystavila dieťatko zbytočnému žiareniu?

Všeobecne sa ultrazvuk považuje za neinvazívnu, bezpečnú a efektívnu metódu vyšetrovania – zisťovania abnormalít v tehotenstve. Na druhej strane však čím ďalej, tým viac žien sa zamýšľa nad zmyslom a bezpečnosťou vyšetrenia a mnohé tehotné ženy ultrazvuk odmietajú pre jeho údajné škodlivé účinky.

Kde je teda pravda?

Aby si sa mohla INFORMOVANE ROZHODNÚŤ, musíš mať dostatok informácií – poznať benefity, riziká a alternatívy. V tomto článku sa dozvieš všetky potrebné fakty o ultrazvuku a nájdeš v ňom plno preklikov na konkrétne štúdie a odborné články.

Kedy vznikol ultrazvuk?

Technika ultrazvuku bola vyvinutá počas druhej svetovej vojny pre detekovanie nepriateľských ponoriek, neskôr sa používala v oceliarskom priemysle. V roku 1955 si glasgowský chirurg Ian Donald požičal tento priemyselný prístroj a začal experimentovať s odoperovanými nádormi ľudských pacientov. Zistil, že rôzne druhy tkaniva vytvárajú rôzny odraz vlnenia, čo ho viedlo k zisteniu, že ultrazvuk poskytuje revolučný spôsob, ako nahliadnuť do tajuplného sveta vyvíjajúceho sa dieťaťa.
V rovnakom období bol zahájený výskum využitia ultrazvuku pre diagnostické a lekárske účely v Nemecku a v USA.
Postupne sa táto technológia rozšírila a do konca 70tych rokov sa stal ultrazvuk rutinnou súčasťou pôrodníckej starostlivosti.

Čo je ultrazvuk?

Vysokofrekvenčné akustické vlnenie, ktoré sa šíri v opakovaných frekvenciách od 1 do 20 miliónov cyklov za sekundu (pre porovnanie – zvuk, ktorý počujeme, sa šíri od 1 do 20 tisíc cyklov za sekundu).

Tieto ultrazvukové vlny vychádzajú zo sondy ultrazvukového prístroja a po návrate späť do nej vytvárajú obraz tkaniva, ktoré je pod povrchom tela.
Tvrdé tkanivo, ako kosť, odráža zvuk silnejšie než mäkké tkanivo či tekutiny. Teda kostra býva na obraze – monitore zobrazená ako biela či nepriehľadná a tekutiny tmavé.

Obyčajné UZ sondy vysielajú vlny len v zlomkoch sekundy a v intervaloch medzi vlnením vytvárajú obraz na monitore. Doppler (na monitorovanie srdca plodu) vysiela vlnenie bez prestávky.

V gynekológii sa UZ využíva na:
– potvrdenie tehotenstva
– vylúčenie mimomaternicového tehotenstva
– určenie veku plodu a stanovenie termínu pôrodu
– kontrolu, či sa plod vyvíja správne – do veľkosti, rýchlosti, zdravia
– odhalenie vývojových vád a abnormalít
– určenie pohlavia plodu
– zistenie polohy v maternici
– zistenie polohy a stavu placenty

Ultrazvuk sa v rozvinutých krajinách vykonáva plošne všetkým ženám, bez ohľadu na prítomnosť komplikácií, v snahe odhaliť prípadné problémy a zlepšiť stav matiek a detí, respektíve ukončiť tehotenstvo včas.

Ako ultrazvuk pôsobí na tkanivo?

To, že ultrazvuk ovplyvňuje tkanivo, je fakt. Je na to plná databáza štúdií (stačí vyhľadať na pubmed) a nemôžeme sa tváriť, že to tak nie je. Tento článok odporúčam prečítať, prípadne dať do prekladača.
Na tkanivo pôsobí najmä troma spôsobmi:

1. ZAHRIEVANIE

– zvýšenie celkovej telesnej teploty v tehotenstve o 1-1,5°C sa pokladá za bezpečné, dokonca sa zdá, že je bezpečné až do navýšenia o 2,5°C
– miera zahrievania UZ vlnením sa odvíja od typu tkaniva: kosti sa zahrievajú viac, než mäkké tkanivá a tie zas viac, než tekutina
– miera zahrievania závisí tiež od konštrukcie, typu prístroja, jeho nastavenia, teplota vzrastie viac pri dlhšom vystavení vlneniu a hlavne vtedy, keď je sonda v nehybnej pozícii
– Doppler vysiela vlny kontinuálne a výrazne zvyšuje zahrievanie najmä tkaniva vyvíjajúceho sa detského mozgu (od 1,4 až 5,8°C)

2. KAVITÁCIA

– jav, kedy sa drobné bublinky plynu v tkanive rozvibrujú a skolabujú (najmä v tkanivách s významným výskytom plynových dutín, ako pľúca či črevá dieťaťa po narodení)
– vysoké teploty plynu vedú k produkcii širokého spektra chemických látok (niektorých potenciálne toxických) a tieto procesy vznikajú už po zlomku sekundy vlnenia, ktoré sa používa pri lekárskej diagnostike
– kavitácia napr. vedie ku krvácaniu drobných krvných ciev (kapilárne krvácanie), k nemu dochádza u čerstvo narodených myší vystavených ultrazvuku na bežnej diagnostickej úrovni. Dôsledky na plod nie sú úplne známe, existujú však dôkazy, že tkanivo cicavcov môže obsahovať veľmi drobné tekutiny, ktoré sú kavitáciou zasiahnuté
– citácia z odborného článku: „Je potrebných viac informácií o podmienkach, za ktorých môže kavitácia nastať in vivo, najmä v telesných tekutinách, ako je intersticiálna alebo tkanivová tekutina, cerebrospinálna a plodová tekutina, lymfa a krv, predtým, než bude možné s istotou stanoviť prahové hodnoty pre kavitáciu. Medzitým sa v záujme zabezpečenia bezpečného používania ultrazvuku odporúča venovať osobitnú pozornosť jeho používaniu počas embryonálneho obdobia, keď dochádza k skorej histogenéze, teda počas prvých 8 týždňov vývoja, v súlade s odporúčaniami Rady pre lekársky výskum.“

3. AKUSTICKÉ PRÚDENIE

– mechanický jav, pri ktorom cirkulujúca kvapalina rozprúdená ultrazvukom pôsobí strižnou silou na povrch buniek a môže tak zmeniť dôležité vlastnosti bunkovej membrány, ako je priepustnosť
– táto zmena priepustnosti môže mať negatívny efekt na embryogenézu (raný vývoj), ale aj na ďalší prenatálny a postnatálny vývoj
– akustické prúdenie môže byť príčinou javov ako zvýšená aglutinácia (zhlukovanie) červených krviniek
– mnoho štúdií naznačuje, že tieto javy môžu mať na živé tkanivo zásadný dopad a bunkové anomálie spôsobené pulzáciou ultrazvuku pretrvali niekoľko generácií!

Ešte tento krátky článok o bunkových zmenách vyvolaných ultrazvukom odporúčam: „Preto sa odporúča, aby sa určili podmienky prostredia, prahy a mechanizmy (…) aby sa im dalo vyhnúť, keď sa UZ používa diagnosticky na citlivé ciele, ako sú embryá a plody.“

Intenzita ultrazvukového žiarenia z prístroja sa meria v mW/cm².

V minulosti, 70. – 80. rokoch, mali prístroje na skenovanie inzenzitu bežne okolo 20mW/cm². Od roku 1993 je limit 720mW/cm². Okrem toho, že sa zvýšil výkon UZ prístrojov, zvýšil sa aj počet jednotlivých skenovaní plodu počas tehotenstva a dnes je plod bežne vystavený UZ vlneniu aj každý mesiac.

Ako ultrazvuk pôsobí na ľudský plod?

Štúdií na tehotných ženách a plodoch, ktoré boli vystavené ultrazvuku, je pomenej, oproti tým, ktoré sú na myšiach, zajacoch či tkanivách. Taktiež nie sú príliš rozsiahle. To je samozrejme z etického hľadiska celkom pochopiteľné.

Existuje viac štúdií a odborných článkov napísaných na základe rôznych štúdií, skúmajúcich napríklad súvis medzi vystavením UZ a autizmom, dyslexiou, pôrodnou váhou…. Niektoré z nich som si prešla. Čo ma však zaujalo najviac, je fakt, že vo viacerých štúdiách sa zistil vzťah medzi ultrazvukom a ľavorukosťou (obojrukosťou). (Za určitých okolností sa preferencia inej než pravej ruky považuje za marker poškodenia či narušenia mozgového vývoja.)

Zatiaľ som nenarazila na štúdiu, ktorá by potvrdila nejaký výrazný dopad ultrazvuku na sluch, zrak, rast či schopnosť učiť sa.

Randomizované kontrolované štúdie sa na poli lekárskeho výskumu považujú za vyvážený štandard. Napriek tomu je náročné získať z nich jednoznačné závery, čo sa týka vplyvu ultrazvuku na človeka:

Napr. pri jednej švédskej štúdii 35% žien z UZ nevystavenej skupiny ultrazvuk v skutočnosti niekedy absolvovali, či napr. v nórskej štúdii bol vo väčšine prípadov čas vystavenia len 3 minúty.

Štúdia nadväzujúca na austrálske pokusy s dopplerom, publikovala výsledky u detí, ktoré prešli 1 pulzným alebo viacero dopplerovským ultrazvukom, poskytla do istej miery upokojenie. U detí až do veku 8 rokov neodhalila žiadne rozdiely v motorických a vzdelávacích schopnostiach. LENŽE táto štúdia nezahrnula skupinu detí, ktoré UZ vyšetrením neprešli, takže nie je zrejmé, aké hodnoty sa majú reálne považovať za normálne. (A čo by som doplnila k tejto štúdii, citujem z pubmed: Interpretácia: „Vystavenie viacerým prenatálnym ultrazvukovým vyšetreniam od 18. týždňa tehotenstva môže byť spojené s malým účinkom na rast plodu, ale v detstve po ňom nasleduje rast a miera vývoja, ktorá je podobná ako u detí, ktoré podstúpili jedno prenatálne vyšetrenie.“ – to opäť naznačuje nejaký – zatiaľ neznámy – vplyv UZ na plod!)

Vyššie uvedené fakty neznamenajú, že by jedno UZ vyšetrenie s nízkymi či strednými hodnotami vystavené dieťa nenávratne poškodilo. Avšak vedú nás k tomu, že musíme byť ako rodičia a lekári pri tejto technológii opatrní. Obzvlášť pri vysokom či opakovanom vystavovaní. A musíme v každej jednej situácii mať na pamäti známe prínosy a možné riziká.

Výskumníci uzatvárajú: Väčšina epidemiologických štúdií má tendenciu podporovať bezpečnosť používania diagnostického UZ počas tehotenstva. (…) Objavili sa však správy, že medzi prenatálnou expozíciou UZ a nepriaznivým výsledkom môže byť vzťah. (…) Na vyhodnotenie potenciálnych nepriaznivých účinkov vystavenia UZ počas tehotenstva je potrebný ďalší výskum.

Odporúčania zamerané na bezpečnú prax s ultrazvukom

Skopírované zo stránky Slovenská spoločnosť pre ultrazvuk v medicíne:

Z týchto dôvodov sa preto pri prenatálnych vyšetreniach všeobecne odporúča:
– nevykonávať opakované vyšetrenia v 1. trimestri, hlavne v prvých 8 týždňoch,
– radšej nepoužívať PW Doppler v prvých týždňoch gravidity,
– používať čo najnižší akustický výkon prístroja,
– nezhotovovať „suvenírové“ obrázky a videozáznamy v prvom trimestri,
– vylúčiť zo zorného poľa dopplerovského lúča rozhranie „mäkké tkanivo / kosť“,
– nepoužívať kontrastné látky, resp. používať ich len vo zvlášť vybraných prípadoch s dôrazom na pomer veľkosti rizika k prínosu („risk / benefit ratio“).

V tomto článku je to všetko odborne spísané, myslím, že sú tam skutočne pravdivé a celé informácie a fakty o ultrazvukových prístrojoch. Preto ho odporúčam prečítať, ak by ti chýbali ešte nejaké špeci info, a tiež sú tam prekliky na rôzne články a tipy na literatúru.

Na záver

chcem ešte dodať, že v tomto článku som písala fakty. Ak si klikneš na akýkoľvek odkaz, kľudne si popreklikávaj na pubmed aj ďalšie články a štúdie. Ja som vybrala schválne tieto, aby z článku nevyznelo, že ultrazvuk v tehotenstve je čisté zlo, no na druhej strane, aby bolo jasné, že to nemusí byť úplne tak, ako sa všeobecne tvrdí – úplne bezpečné a bez rizika.

Nepísala som tu svoje názory, na tie sa môžeš tešiť v ďalšom článku ♥