Mýty o ultrazvuku

alebo prečo ultrazvuk nemusí byť až tak úžasný, ako si myslíme

Lekári a tiež mnoho žien, ktorí obhajujú ultrazvuk, sa domnievajú, ba sú až presvedčení, že ultrazvuk v žiadnom prípade plodu v maternici neškodí. A ženám už vôbec nie.

Hm,,, ale je to určite tak?

Pozrime sa na pár mýtov spojených s výhodami ultrazvuku:

Mýtus číslo 1

Ultrazvuk ženu upokojí – vidí svoje dieťa premietnuté na monitore, počuje mu biť srdiečko a vďaka tomu vie, že dieťatko je v poriadku a má sa dobre.

Realita

Mnohé ženy sú v skutočnosti pred ultrazvukovým vyšetrením skôr znepokojené. Prežívajú určitý stres z toho, či bude „všetko v poriadku“, či bábätko „dobre rastie“, či je v „dobrej polohe“ (slovné spojenia v úvodzovkách sú v tomto kontexte podľa mňa absurdné – pretože sme zas len v oblasti tabuliek a zabúdame na individualitu jednotlivca a máme pomýlené hodnoty toho, čo je „dobré“).
Až po pozitívnom vyjadrení doktora im odľahne, uľaví sa im, vydýchnu si a znovu sa dostanú do dobrej nálady.

(Podotýkam, že max na pár dní, potom ich znovu prepadnú otázky, či je všetko v poriadku a pod. a musia čakať pár týždňov na ďalší ultrazvuk a ďalšie potrvdenie, že je všetko v poriadku.)

To znamená, že keby ich žiadny ultrazvuk nečakal, nemuseli by si prežiť – síce možno malý, no – úplne zbytočný stres.

POZOR: Všimni si, že už tu, v tomto ranom období, odovzdávajú ženy zodpovednosť a kompetencie seba ako matky do rúk systému/lekárov/technike! Šialené…

Pravda

Dostatočne a pravdivo ubezpečiť ženu, že jej dieťa sa má dobre, stojí absolútne mimo možnosti týchto rutinných ultrazvukových vyšetrení.

To, že plod sa v danom momente hýbe a žije, nijak nedokazuje, čo prežíva a cíti, ani to, že sa má dobre. A už vôbec nezaručuje, že to tak bude aj o hodinu či na druhý deň. Kruté? Nuž, toto je realita a stávajú sa aj také smutné veci, že dieťatko odíde skôr, než príde jeho čas uzrieť svetlo sveta.

Koniec koncov, to, že plod v maternici sa má skutočne dobre, môže vedieť len žena, ktorá sa napojí na svoje dieťatko a nejakým spôsobom s ním komunikuje (či už meditáciou, snom, automatickou kresbou…). A takáto žena teda nepotrebuje potvrdenie a uistenie zvonka od lekára a techniky. Táto žena preberá zodpovednosť do svojich rúk a berie si späť materské kompetencie už teraz.

Mýtus číslo 2

Ak sa vďaka ultrazvuku zistí vývojová vada či iná diagnóza a tehotenstvo sa včas ukončí, je to pre ženu (a celú rodinu) lepšie.

Realita

Mnoho žien, ktoré podstúpia ultrazvukové vyšetrenie na zistenie vývojových vád, si nie je vedomých, že sa môžu dozvedieť informáciu, ktorú ani nechcú/nepotrebujú vedieť – pretože by o ukončení tehotenstva aj tak neuvažovali.
Iné sa zas môžu cítiť pod tlakom (často aj reálne pod tlakom sú), aby tehotenstvo čo najskôr ukončili, hoci o tom nie sú celkom presvedčené.

Pravda

Neexistuje ŽIADNY dôkaz, že ženy, ktoré si zvolili ukončenie tehotenstva kvôli nejakej vývojovej vade nezlúčiteľnej so životom, sú v dlhodobom časovom horizonte v lepšom psychickom a emočnom stave, než ženy, ktorým dieťa zomrelo pred/pri/po pôrode.

Niekedy to môže byť dokonca naopak!

Pretože v prípade, že žena porodí dieťa, ktoré nežije, resp. zomrie, si ho môže aspoň pritúliť, privoňať mu k hlávke, poláskať sa s ním a rozlúčiť, spraviť si spoločnú fotku či odtlačok rúčky/nôžky na pamiatku.

Okrem toho, vedomie vlastnej zodpovednosti za rozhodnutie tehotenstvo ukončiť môže niektorým ženám priniesť ťaživé pocity viny, výčitky, bolesť.

A nedokážem vyčísliť, od koľkých žien som počula/čítala bolestivý príbeh o tom, v akých strachoch a úzkostiach z obáv o život dieťaťa prežili polku tehotenstva, dokonca výčitky za to, že uvažovali nad ukončením tehotenstva, no nakoniec sa im narodilo zdravé dieťa.
Tieto ženy sa veľakrát snažia nenaviazať sa na dieťa príliš, môžu prežívať akési emočné ochladenie (a pociťovať ho aj dlhé mesiace po pôrode).

Ak sa objaví nejaká menej závažná vada, ktorá sa pri pôrode môže, ale nemusí potvrdiť, žena môže cítiť, že jej tehotenstvo nie je tak radostné a podstatne sa navýši stres.
Obzvlášť v ranej fáze tehotenstva môže tento stres a úzkosť a vyplavovanie stresových hormónov uškodiť.

Mýtus číslo 3

Vďaka ultrazvuku a včasnému odhaleniu vrodených vád je výrazne nižšia perinatálna úmrtnosť (=úmrtnosť dieťaťa tesne pred, počas či po pôrode až 7 dní po pôrode).

Realita

Áno, toto je pravda. Pretože tehotenstvo sa veľakrát umelo ukončí.
Tak prečo som to zaradila medzi Mýty?

1.dôvod:

Pretože mi príde choré na hlavu zlepšovať štatistické výsledky a „honiť si ego“ (prepáčte za výraz) nad dokonalosťou a neomylnosťou moderného zdravotníctva na úkor psychickej/emočnej bolesti žien!

Ako som písala minule, neexistuje dôkaz o tom, že ak žena ukončí tehotenstvo kvôli vývojovej vade, je na tom z dlhodobého hľadiska psychicky a emočne lepšie, než žena, ktorej dieťatko zomrie pri/po pôrode.

Je v poriadku, ak sa žena vedome rozhodne tehotenstvo ukončiť kvôli vývojovej vade. (Alebo nech už má dôvody akékoľvek… Každá žena by mala mať slobodnú voľbu v tomto rozhodnutí. Za tým si stojím.)

Ale NIE JE V PORIADKU, ak po diagnostikovaní nejakej abnormality či vady lekári vyvíjajú na ženu psychický nátlak alebo ju manipulujú do ukončenia tehotenstva!
A že sa to deje denne, nemusím pripomínať.

Jasné, podporiť ženu po pôrode mŕtveho dieťaťa nie je ľahké. Predpokladám, že lekári na to ani nemajú žiadne protokoly a terapeutické postupy a pre nich samotných je to isto tiež psychicky a emočne ťažké.
ALE TU IDE O ŽENU, NIE O LEKÁROV!
Na to sa až príliš často zabúda. Obzvlášť pri všetkých tých zbytočných rutinných postupoch a zásahoch počas pôrodu (aby mali v prípade nehody pred súdom dôkaz, že urobili „všetko, čo bolo v ich silách“). Otrasný alibizmus a absolútne nepochopenie podstaty pôrodu. A ešte aj spoločnosť to obhajuje.

2.dôvod:

Pretože je to výhodné len pre štatistiky zdravotníckeho systému, respektíve lekárov, ale nie pre dobro žien a ich rodín!

Pravda

Tehotenské ultrazvukové vyšetrenia môžu žene uškodiť, ak vedú k úzkosti a vyššej hladine stresových hormónov. Niektoré ženy prežívajú skutočnú vnútornú bolesť, niektoré nedokážu túto bolesť preklenúť aj celé roky.

Áno, ak žena príde o dieťa (v ktorejkoľvek fáze jeho života, aj v tehotenstve), JE to bolesť, smútok, strata na celý život.

Ale ak sa žena snaží nenaviazať, oddeliť, rozlúčiť sa s dieťaťom, ktoré sa nakoniec narodí zdravé, ak prežíva týždne pochybností a váhania nad potratom, kto je za túto bolesť, úzkosť, trápenie zodpovedný?

Žena?

Nemyslím si.

Podľa mňa systém.

Kult uctievania odborníkov.

Hlboké vnútorné vedomie matky, ktorá vníma svoje telo a svoje dieťa, je v našej spoločnosti potláčané až úplne ignorované. Na úkor výsledkov, tabuliek a technologických informácií od odborníkov a prístrojov.

Tento „kult“ sa v našej spoločnosti odtláča do dieťaťa už od prvých dní jeho života.

Navyše sa s ním narába ako s oddelenou bytosťou. Ako s oddelenou vecou, dovolím si tvrdiť.

A dieťa sa tak umelo oddeľuje od matky skôr, než na fyzickej či psychickej úrovni vôbec nejaké oddelenie nastane. Kladie sa dôraz na individualizmus, v našej kultúre tak uprednostňovaný pred vzájomnosťou – dokonalé základy pre systém (vlastná postieľka, kočík, jasle, škôlka, škola… separácia akéhokoľvek druhu). Už tu vzniká hlboký rozpor medzi záujmami a potrebami matky a dieťaťa počas tehotenstva, pôrodu a počas celej výchovy.

Vidíš v tom to nahnité podhubie?

Už tu sa vtláča ženám do podvedomia, že ich pocity sú menej. Že moderná technika a študovaný odborníci vedia viac.
A tak to ide aj počas pôrodu – žena nemá čo mudrovať, keď nie je MUDr.
Po pôrode – kedy spoločnosť tlačí na ženu, aby ignorovala svoje prirodzené pudy reagovať na plač dieťaťa, nosiť ho, dojčiť na požiadanie, lebo ho rozmazná.
V predškolskom a školskom veku pokračuje – žena nedokáže dieťa rozvíjať a naučiť toľko, ako školský systém.

Čo teda odporúčam?

Ak si tehotná či sa na tehotenstvo pripravuješ, vyzývam ťa, aby si sa hlboko zamyslela skôr, než ultrazvukové vyšetrenie podstúpiš.

Nie je povinné. Žiadne. Ani jedno z troch odporúčaných. A už vôbec nemusíš cítiť výčitky či pochybnosti, ak odmietneš vaginálny ultrazvuk v prvom trimestri či (na hlavu choré) skenovanie ultrazvukom každú poradňu.

V tomto článku som písala reálne fakty aj s odkazmi na štúdie a odborné články, takže ak si nie si istá, preštuduj si ho a na základe toho zváž prínosy a riziká pre teba a tvoje dieťa.

♦ Ako prvé odporúčam niekoľkokrát zopakovať si vetu:
Žiadne vyšetrenie ani žiaden ultrazvuk nie je povinný.

♦ Ako druhé odporúčam zamyslieť sa nad otázkou:
Je výsledok ultrazvuku pre mňa relevantný?
Dopraj si čas na vlastné myšlienky v tichu, kľudne si ich píš na papier, prípadne to preber s niekým, komu dôveruješ a kto ťa neodbije vetou „Čo zbytočne vymýšľaš?!“ (toto riešim so ženami aj ja).
Ak budú výsledky „zlé“, ukončila by si tehotenstvo? Alebo by si dieťatko donosila, kým nepríde jeho čas na odchod? Je vo vašich silách ako rodiny starať sa prípadne o postihnuté dieťatko, možno aj niekoľko rokov? (napriek tomu, že som si vedomá, že si realitu tvoríme sami a záleží len na nás, ako k „problémom“ pristupujeme, ja viem a úplne chápem, že niektoré ženy/rodiny by takáto situácia reálne zruinovala).

♦ A po tretie – ak sa pre ultrazvuk rozhodneš, odporúčam držať sa týchto zásad:

1. Posuň prvé ultrazvukové vyšetrenie na čo najneskorší možný termín (nie skôr, než v 8.t)
2. Odmietni vaginálny ultrazvuk – môže sa bez problémov nahradiť skenovaním cez brucho (ak lekár tvrdí, že „nič neuvidí“, vymeň ho – lekára)
3. Ultrazvuk si nechaj spraviť len od skúseného odborníka (nie od lekára, ktorý tvrdí, že nič neuvidí či takého, ktorý používa starý prístroj a prevedie pár ultrazvukov mesačne)
4. Požiadaj o čo najkratšiu dobu vyšetrenia
5. S rešpektom, no jasne a asertívne požiadaj lekára, čo ti má alebo nemá povedať *
6. V prípade negatívneho výsledku vyhľadaj odborníka a čo najskôr požiadaj o druhý/tretí posudok
7. Vždy pamätaj na to, že je to TVOJE TELO, TVOJE DIEŤA A TVOJA VOĽBA (a aj keď si pôvodne plánovala inak, je v poriadku zmeniť rozhodnutie)

*K tomu 5. bodu by som chcela doplniť, že mám na mysli informácie, ako pohlavie, lekárov subjektívny názor na rýchlosť a správnosť rastu (ako napr. Toto sa mi nezdá. Rastie nejak pomaly. Nejaké je veľké. Má príliš veľké/malé toto a tamto….). Je úplne v poriadku vyjadriť lekárovi, že je tehotenstvo pre teba vzácne, posvätné, vytúžené a už teraz berieš tú bytosť v bruchu ako dieťa, a požiadať ho, aby sa o ňom tak aj vyjadroval (čiže nie gestačný vak, embryo, zárodok, beťár a podobne). Musíme si uvedomiť, že lekári majú veľakrát tak neúnosné množstvo administratívnej práce a toľko povinností, že možno už dávno zabudli na kúzlo svojho poslania a na presvedčenie, s ktorým šli túto profesiu vykonávať. A taká žena, ktorá si dovolí pár minút navyše a vezme si slovo, aby toto lekárovi povedala, pomôže nielen sebe, ale možno aj tomu vyhorenému lekárovi, ktorý zabudol, stratil zmysel…alebo možno len nikdy nemal príležitosť sa na tehotenstvo pozrieť takto ♥

A ak narazíš na urážlivé či vysmievačne reči, odporúčam najbližšiu poradňu zmeniť lekára. Aj za cenu, že by si za lepším musela cestovať. Ver mi, psychická a emočná pohoda počas tehotenstva je základ.

A ak potrebuješ v tomto smere prebrať viac informácií, ak ti chýba podpora, pochopenie, alebo máš ďalšie otázky… neváhaj sa na mňa obrátiť. Preberieme túto tému a kľudne aj ďalšie cez Zoom alebo aj na káve napríklad. Alebo sa dohodneme na dlhodobejšej spolupráci a podpore. Bude mi potešením ♥