Zviazané bábätká

Pár desaťročí dozadu boli v kurze zavinovačky – perinky, dnes sú moderné rôzne kukly, obzvlášť tie handmade, vyrobené ručne, doma, z bio eko materiálov, šité s láskou.

(Nerobím si srandu z poctivých ručných kvalitných produktov!)

Načo sa vlastne využívajú?

V prvom rade – je to zvyk. Bez premýšľania. Aspoň čo sa týka pôrodníc a akejsi zaužívanej predstavy novorodenca v našej spoločnosti. Poznáš to – bábo s cumľom, v zavinovačke a postieľke, prípadne v kočíku. Hlavne nie na mame (aby si ho nenaučila na ruky)!

V druhom rade, ak už niekto premýšľa, tak odpovie: aby lepšie spalo, aby mu nebola zima, aby bolo v dobrej polohe… vymyslíš ešte niečo ďalšie? 🙂

Aby lepšie spalo

Malé dieťa sa rodí s rôznymi reflexami, mnohé z nich časom zmiznú. Najvýraznejší je Moorov reflex, pri ktorom bábätko rozhodí rúčkami pri zľaknutí alebo pocite, že padá – čiže aj vtedy, keď s bábätkom veľmi rýchlo pohneme, rýchlo ho zdvihneme alebo sa s ním rýchlo otočíme.

Tento Moorov reflex sa často prejavuje aj pri spánku, zrejme z dôvodu, že dieťatko sa v sne niečoho zľaklo.

A toto zľaknutie spôsobuje situácie, kedy matka konečne uspí bábo, položí ho, chvíľu si pokojne spinká, matka začne niečo robiť, a zrazu REV! Lebo švihne rúčkami a už je hore.

Preto je rozšírené a OVERENÉ, že malé bábätká sa zväzujú, často aj napevno, niečím elastickým, aby ich vlastný reflex neprerušoval v spánku.

A ONO TO FUNGUJE!

Dieťatko spí skutočne dlhšie.

Aby mu nebola zima

Okrem lepšieho spánku vďaka zavinutiu mnoho ľudí verí, že bábätkám je zima, preto ich treba obliekať, prikrývať, viazať.

Je pravda, že bábätko po pôrode nemá ešte vyvinutú samoreguláciu telesnej teploty a veľmi rýchlo sa podchladí – ale pozor! Rovnako rýchlo sa môže aj prehriať! A práve toto hrozí v prípade, že je oblečené a zavinuté v zavinovačke.

Čo som pozorovala u svojich detí? Že bez studených končatín či nošteka spali bez prikrytia minimálne dva roky – max v jednej vrstve oblečenia. Tretia dcéra bola možno trochu viac „otužilá“, pretože tej vôbec nerobilo problém byť hološko celú noc.
(To, či je tvojmu dieťatku zima, keď spí, zistíš pozorovaním jeho spánku. Ako matka vycítiš, že sa budí zo zimy, prípadne z tepla, a ak zmeníš prikrývanie/obliekanie – teda napr. začneš pri spaní obliekať/zakrývať viac či menej – a zmení sa tým jeho spánok, bude to jasná známka, že mu bolo zima/teplo).

Samozrejme ma to prekvapilo, tak som si o tom čítala viac a je to tak – bábätká, malé deti, majú vyvinutý hnedý tuk, ktorý ich prirodzene „hreje“ aj v situáciách, kedy je nám, dospelým, už dávno zima. Okrem toho majú rýchlejší metabolizmus, čo tiež prispieva k väčšej odolnosti voči chladu.

Tu by ti možno napadla myšlienka, že radšej ho teda prikrývať viac, akoby mu mala byť zima a malo by prechladnúť. Tak ťa rovno upozorňujem – takýmto prístupom bude zbytočne skoro rovnako „zimomravé“ ako my, dospelí, plus bude oveľa menej odolné voči chladu a následnému „prechladnutiu“.
Nie je dobré dlhodobo dieťa obliekať ani príliš málo, ale ani príliš veľa.
Ak sa stane, že bábätko vystavíš kúúúsoček väčšiemu chladu pár dní, než je mu príjemné, iste to zistíš a tých pár dní mu nijak neublíži.

Dôveruj svojej intuiícii.

A čo ak intuíciu „nemáš“?

Tak odlož perinky, zavinovačky, kukly, kočíky, cumle, postieľky a vezmi dieťa k sebe do šatky!

Jedine tak sa naň najlepšie napojíš, ver mi.

Teraz počujem kričať všetky ženy:
To chceš povedať, že ak som svoje dieťa nenosila, ale kočíkala, tak s ním nemám napojenie??!!!!

Áno, som presvedčená, že absolútne blízke napojenie, že to PREBUDENIE MATERSKEJ INTUÍCIE, prichádza tým, že som s novorodeniatkom nonstop (teraz sa nechytajme za slovíčka – samozrejme sprcha, wc, jedlo a tatino po ruke funguje).

Pretože ak bábätko spí v postieľke, potom je na rukách, potom s ním idem von kočíkom, spí tam, večer ho uspím na prsku (na rukách, s fľašou a pod) a v noci spí v postieľke meter odo mňa celú noc, tak nie je možné vnímať každý jeho signál – každé zamrnkanie, zmenu dychu, každý pohyb, ako sa prebúdza (lebo prichádzam k postieľke, už keď plače, pritom signály boli minimálne o pár minút skôr). Ak do toho pridám jednorazové plienky vymieňané párkrát denne, pričom nemám ani páru, kedy bábätko kaká, tobôž nie, kedy ciká… a ešte je tu riziko SIDS, tak pod neho šupnem monitor dychu… whaaat???!!!!
Kde tu môžeme hovoriť o úplnom napojení?????

Pozor, netvrdím, že vyššie opísané správanie ženy z nej robí zlú matku!

Ale tvrdím, že takýmto správaním si „neotvorí“ intuíciu – tú jednoznačnú, hlasnú, ten hlas, o ktorom NIKDY nebude pochybovať.

Vieš si predstaviť, o čo všetko sa ochudobňuje žena, ktorá zvolí pohodlnejšiu cestu „odkladania“ bábätka?

Ak vynechám benefity – reálne zdravotné benefity – pre bábätko.. tak ona sama prichádza o ten pocit ohromného nekonečného triumfu SUPERMATKY, ktorá pochopila TAKMER OKAMŽITE, čo chce jej pártýždňové bábätko! A ten pohľad toho dieťaťa – ten pohľad vďaky, ten pohľad prijatia, pochopenia, reagovania…to prepojenie, čo medzi nimi zrazu zaiskrí! To sa, milá žena, opísať nedá. To treba zažiť!

Ach, o tomto by som vedela písať litánie ♥ Ale vráťme sa k zavinovačkám…

Asi si už pochopila, že ja som veľkým odporcom zavinovačiek a podobných pomôcok.

Dieťa jednoducho patrí na matku. Bodka.

Ja viem, ja viem, nie je to vždy ľahké… Ale kde sme, dočerta, nabrali túto mylnú predstavu, že sa nám narodí dieťa a život pokračuje takmer bez zmeny ďalej a dieťa nakŕmim, uspím a ďalej si robím, čo potrebujem?!

Veď to je nereálne.

Prečo?

Dieťa v prvých mesiacoch života je fyziologicky stvorené úplne inak, než očakávame

Dieťa sa narodí, a ide okamžite z brucha na brucho matky.
Tak to je NORMÁLNE. Tak to má byť.
Potom sa dieťa dojčí kedykoľvek potrebuje (a nielen jedlo). A to je VEĽMI ČASTO.
Tak to je NORMÁLNE. Tak to má byť.
Medzitým sa dieťa ČASTO BUDÍ.
Tak to je NORMÁLNE. Tak to má byť.
Celý čas je pritom v tesnej blízkosti matky, ideálne telo na telo.
Tak to je NORMÁLNE. Tak to má byť.

Ak je ktorýkoľvek z týchto bodov inak, kafreme sa do prirodzeného procesu a narúšame prirodzený vývin a normálne očakávanie ľudského mláďaťa.

Že preháňam?

Kdežeee… dnes sú na to výskumy. Ako rozdielne sa vyvíja dojčené vs. nedojčené dieťa. Ako ovplyvňuje dĺžka spania vývoj mozgu. Ako ovplyvňuje raná separácia dieťaťa a matky ich neskorší vzťah a reagovanie matky na potreby dieťaťa (t.j. tá materská intuícia). Stačí si otvoriť pubmed. Kto nevie po anglicky, dá sa použiť prekladač – ja ho využívam tiež 🙂 A niektoré štúdie má v článkoch aj mamila.

Ale čo mám robiť?!

keď sa mi bábo stále budí s plačom, lebo ho rušia jeho rúčky?! Ak sa bojím, že mu bude zima/teplo alebo sa pretočí a zadusí, ak bude grckať?!

Ľahni si k nemu a podlož mu chrbátik dečkou. Alebo ho kľudne nechaj spať na chrbte. Si jeho matka a ak čokoľvek sa udeje, zázrakom ťa to prebudí a môžeš reagovať. Alebo ak sa prebudí, hneď mu daj prsník.

Ak sa ti nedá ležať pri ňom, daj si ho do šatky.

Keď je bábätko na tele matky,

je to preňho dobré z fyzickej, psychickej i emočnej stránky – a veru, narovinu poviem, ako to vidím ja – aj z energetickej stránky.

Kontakt telo na telo, ideálne koža na kožu s matkou, dieťaťu:

fyzicky:

• reguluje telesnú teplotu
• srdcovú činnosť
• dýchanie
• reguluje spánkové cykly
• príjem potravy, t.j. ako často sa dojčí

emočne:

• podporuje pocit bezpečia (známe prostredie = hlas, tlkot srdca, vôňa matky)
• dieťa sa cíti prijímané, vypočuté
• cíti: „som tu správne“
• vníma, že môže vyjadriť svoje potreby, pretože matka na ne reaguje

psychicky:

• cíti menej stresu (vylučuje menej kortizolu)

energeticky:

• keďže novorodenec je s matkou stále úplne prepojený a nie je si vedomý JA a ONA, ale berie matku ako súčasť seba, tak sa cíti celistvý
• okrem toho novorodenec potrebuje naďalej byť v aurickom poli svojej matky, kým sa jeho vlastná aura krásne uzavrie, preto zatiaľ čerpá energiu z jej poľa

Zavinovačky a dojčenie

Tu sa chcem pristaviť zvlášť. Pretože odkladanie bábätka, obzvlášť spôsobom, ktorý UMELO PREDLŽUJE SPÁNOK, to je napríklad zavinutie, použitie dudlíka, ohromným spôsobom narúša dojčenie.

Ako?

Hlavnou príčinou je práve tá DĹŽKA spánku.

Ako som písala vyššie – novorodenec je fyziologicky stvorený na krátke spánkové cykly a časté dojčenie. Ak spí dlhšie, zobudí sa už príliš hladný. A ak je dieťatko príliš hladné, paradoxne sa (často) stáva, že sa odmieta dojčiť (rovnako, ako keď je dieťa už príliš unavené a paradoxne nie a nie zaspať).

To je to známe – „Vidím, že je hladné, reve a reve, ale nechce sa prisať!“

V týchto prípadoch pomôže zas a znova kontakt koža na kožu a trpezlivosť. To dieťa sa skôr či neskôr prisaje. Celú situáciu veľmi uľahčí vedomie matky, prečo to tak je – pretože je už príliš hladné – a jej vnútorný pokoj a prijatie plaču.

Dieťa sa pokojne môže chcieť dojčiť možno aj 20-30 minút od posledného dojčenia, resp. od zaspatia. Nezobudí sa však rovno s revom. Najprv sa začne viac mykať, ja tomu hovorím „mrviť“. Potom už môže zo spánku pomrnkávať. Ak je v tvojej blízkosti (v posteli alebo v šatke), ty vieš okamžite reagovať a ponúknuť mu prsník. A tu často nastáva zázrak – dieťa sa ani nezobudí, len sa prisaje a spí ďalej ♥ No nie je to úžasné?! Síce nepoupratuješ byt, ale zato si vytváraš pevné puto s dieťatkom, buduješ v ňom hlboko zakorenený pocit bezpečia a v sebe otváraš hlasnú, neotrasiteľnú intuíciu.

(Tu prezradím ešte jeden materský zázrak: takýmto spôsobom sa môžeš po pár dňoch naučiť rozoznávať mrnkanie pre potrebu dojčenia a mrnkanie pre potrebu cikania a náležite na konkrétnu potrebu reagovať a tým ešte viac v dieťatku umocniť pocit bezpečia a prijatia a v sebe vedomie absolútnej kompetentnosti.)

K téme zavinovačky a dojčenie odporúčam článok z mamily – od odborníkov na slovo vzatých.

Ja viem, že to nie je vždy ľahké

Obzvlášť, ak už máš staršie dieťatko, ak si v domácnosti sama (nemáš doma partnera, mamu, sestru). Ja viem, že niekedy tie bábätká nespia ani v šatke viac než pár minút a často sa budia alebo veľa plačú.

Tiež som si tým prešla….

So všetkými týmito informáciami som porodila tretie dieťa a veľká frajerka som bola, ako budem zvládať domácnosť s bábätkom v šatke. To, že bola dcérka neodložiteľná, som chápala. Mala som ju skoro stále v šatke. Ale to, že po čase sa začala v šatke hnevať, a ak som nebola v móde chôdza + pohupovanie, tak nevydržala spať ani chvíľu…to ma privádzalo do úplného zúfalstva. Pretože som doma mala dve ďalšie deti.

K tomuto napíšem len jednu vec:

Je to len obdobie. Krátke obdobie. A určite prejde.

Daj tomu pár dní, max pár týždňov.

Dieťatko zas podrastie a ty určite prídeš na ďalší skvelý spôsob, ako zladiť potreby vás všetkých.

My matky sme naozaj superženy ♥

Maj na mysli skutočnosť, aké úžasné a pevné základy dávaš svojmu dieťatku do života. Nielen čo sa týka fyzického zdravia. Ale aj tých vnútorných nastavení. Vďaka ktorým bude mať určitý postoj v celom ďalšom živote.

Ak čítaš tento článok a zrovna prežívaš náročné obdobie so svojím bábätkom, neváhaj sa na mňa obrátiť ♥ Môžem ti poradiť, podporiť ťa na tejto úžasnej ceste alebo hoc len vypočuť 🙂

A aby si náhodou niekto nemyslel, že všetky naše tri deti boli nonstop na mne 😀 Tak v skratke, ako som to mala ja:

Prvá dcéra – pôrod v pôrodnici, sekcia, tam bola väčšinou v zavinovačke (lebo sa to musí), po troch dňoch som zistila, že tak ju nadojčiť vôbec neviem, tak som jej „protipredpisovo“ vyberala aspoň vrchnú časť telíčka, nech si ju viem dať bližšie k prsníku. Až doma (!) som si ju prvýkrát dala do náručia bez zavinovačky! Pamätám si na ten pocit, aké to bábätko bolo malinké, mäkké a mala som pocit, že snáď ani nedrží pokope.. Doma spávala na prse, ležala som pri nej celý čas. Uspávanie nekonečné vždy! Prvé mesiace sme ju vonku kočíkali, od cca 4-5 mesiacov bola v šatke. V noci sa budila asi dva roky viac než 5x, neraz to bolo aj 10-13x. Takmer do 6 r spala somnou.

Druhý syn – narodený doma, takmer lotosový pôrod, šnúru sme prestrihli na piaty deň, prvýkrát v šatke bol tiež v ten deň. Dovtedy spal pri mne na posteli, občas som odbehla, ale v podstate rýchlo som sa vracala k nemu, keď začal mrnčať. Potom som ho nosila buď v šatke alebo na rukách, doma spal tiež väčšinou na mne (na tatovi sem-tam). Noc prespal najlepšie – budil sa od narodenia max 2-3x, spal pri mne do 3,5r.

Tretia dcéra – narodená doma, od druhého dňa v šatke, prvé dni sme veľa ležali spolu a spala vedľa mňa, neskôr v drvivej väčšine len v šatke. Dosť skoro si zvykla zaspávať poležiačky pri dojčení, tak som nemusela pochodovať pri uspávaní, ale cez deň spávala niekedy v šatke, pretože som musela okolo detí. Noc prespala pri mne, s budením cca 3-5x (výnimočne viac). Dnes má 4, v noci sa nezvykne budiť, zatiaľ spí pri nás.

Tak vidíš, tiež neboli na mne vkuse tie deti, ale väčšinu času som aj tak bola v ich blízkosti. Druhé dve deti som od narodenia dávala nad kýblik cikať/kakať.

P.S.:

A čo by to bol za článok u mňa, keby si si nenašla aj nejaké olejové tipy k téme 😀

Tak teda, možností je viacej, ale vypíšem tie najčastejšie:

• Bazalka – ak si vyčerpaná, fyzicky nevládzeš, no MUSÍŠ, pretože momentálne skutočne nie je iná možnosť (tu upozorňujem, že naozaj čo najskôr popros o pomoc – áno, tu je to miesto, kedy si má tato/mama/kamoška… vziať bábo do šatky a ísť na 30 minút na prechádzku)
• Levanduľa/ Serenity – ak potrebuješ spať, ale od únavy už nevládzeš ani to alebo ak chceš večer podporiť kvalitný nočný spánok (ok, prvé mesiace sa asi o kvalite ťažko hovorí :D)
• Balance – prosím, používaj KAŽDÝ DEŇ, ideálne s 
• Adaptiv – najlepšie rovno ráno do difúzora
• Calmer – bábu na chodidielka na upokojenie (môžeš nahradiť Balance, Levanduľa, Rumanček)
• Motivate – ak potrebuješ povzbudiť v tejto dôležitej role matky, skôr psychicky a emočne

Prajem ti nádherné materstvo, a na záver dodám citát, ktorý som veľakrát čítala niekde na webe: Pri malých deťoch idú dni pomaly, ale roky veľmi rýchlo.