Ako k nám prišla Margarétka

Odkedy som mamou, vždy som cítila, že chcem mať štyri deti.
Dorotka k nám prišla nečakane, no bola pre mňa vytúžené bábätko … Matúško, ten bol splnený sen…
Chceli sme s Dušankom aj tretie dieťatko, ale nijak sme na to netlačili, ani sme to nesilili.
Priznám sa ale, že keď mal Matúško vyše dva roky a a ja som stále nebola tehotná, každý mesiac som z toho bývala nachvíľu smutná.
Tak som si po lete povedala, že veď nevadí, takto s dvoma deťmi je to nádherné, obidvaja sú už celkom samostatní, ja si pekne rozbehnem podnikanie v dōTERRA a popri tom sa začnem venovať ženám v tehotenstve a pri pôrode.

Koncom novembra na nás doľahlo také zvláštne obdobie. Deti aj ja sme mali zápal priedušiek, strašne sme kašľali. Poctivo sme sa natierali olejmi, zvládli sme to bez liekov, okrem Dorotky, ktorej sa to vrátilo a tak sme okúsili prvýkrát antibiotiká. Priedušky sme vyliečili, no ja som sa stále cítila nejaká slabá.

Asi v polke decembra som očakávala mesiačiky – cyklus som mala presný ako hodinky. Akosi neprišli v deň, kedy mali, ani deň po tom…. tak som si len tak zo zvedavosti kúpila tehotenský test. S vedomím, že radšej sa neteším vopred, keďže som si plodné dni sledovala… a aby tehotenstvo vôbec prichádzalo do úvahy, musel by sa stať malý zázrak (– vzhľadom na čas strávený s mojím Dušankom LEN VO DVOJICI, ktorého bolo žalostne málo.)

Hneď v ten deň som si test spravila a okamžite na ňom naskočili dve čiarky! Neveriacky som na to pozerala a celé telo mi zaplavila vlna radosti, vzrušenia, tešenia, lásky…a neviem akých všelijakých úžasných horúcich pocitov (a kúsok sa predierali aj obavy)…
Pozerala som na tú paličku s úsmevom od ucha k uchu a rozmýšľala som, ako originálne to oznámim Dušankovi….? (…dám mu pozitívny test do krabičky pod vianočný stromček :D)

Musela som to hneď napísať mojej sestre (je pre mňa najlepšia kamoška). Neskôr som to povedala aj deťom– Dorotka sa vééééľmi tešila a Matúško tiež, hoci on si také niečo ešte nevedel predstaviť.
Samozrejme, že som nevydržala do Vianoc a môjmu milému som to povedala už večer po príchode z práce. S okolkami, v hádankách, ale aj tak to vôbec nebolo preňho prekvapenie. On sa totiž už pár dní dozadu vyjadril, že určite budem tehotná, lebo som vraj nevídane krásna ♥.

Zo začiatku som si predstavovala, ako si tretie tehotenstvo užijem, veď deti sú už väčšie, mám viac času na seba, na bábätko…
(- to áno – počas tehotenstva som často meditovala, kreslila som intuitívnu kresbu napojená na bábätko, veeeľa som čítala a ešte viac oddychovala…ale ten prvý trimester..)

Veľká radosť a tehotenská idylka však netrvali dlho

Začala som mať všelijaké nepríjemné pocity.
Okrem toho, že som bývala unavená natoľko, že o pol piatej som zaspávala po stojačky, bývala mi taká zima, že som sedela naobliekaná v dvoch vrstvách a ešte aj zababušená pod dekou, tak ma v januári začalo trápiť srdce. Vlastne, ten pocit, akoby ma bolelo srdce, som mala už skôr. No pripisovala som to úpornému kašľu z novembra.

Lenže potom som okrem bolesti a pichania v hrudi, pod prsiami a medzi lopatkami začala pociťovať veľmi silné búšenie srdca. Niekedy som cítila, ako mi vynecháva tep a následne bol pulz výrazne silný a nepravidelný.
Z toho som dostala také úzkosti, že niekedy som len tak ležala a nedokázala som robiť nič, len „depkovať“ a čakať na vlastný skon.

Celé to prerástlo až do panických záchvatov, pri ktorých som už naozaj bola presvedčená, že môj život v tomto momente skončí. Vyšetrenie u kardiologičky nakoniec dopadlo dobre – srdce zdravé a bez chyby, no prišlo sa na zníženú funkciu štítnej žľazy.

Tieto asi tri mesiace boli snáď najhoršie v mojom živote – toľko strachu, úzkosti, plaču, zúfalstva..

…bez olejov a bez podpory môjho milého manžela by som skončila na liekoch.

Postupne som sa z tehotenstva stále viac tešila

Občas síce prevládli úzkosti z môjho stavu, občas obavy z výplodov mojej mysle, ktorej napadlo, že tieto „srdcové stavy“ sú možno znamenie, že naše dieťatko bude mať zrejme nejaké zdravotné komplikácie..
(keďže som najdôležitejšie okamihy vývoja jeho telíčka prekonávala vírus, natierala som sa litrami silných olejov a následne prekonala psychické dno v úzkostiach a strachoch, tak mi to celé dávalo logiku).

Myslela som, že sa napojím na bábätko a vykomunikujeme si, či je všetko v poriadku…lenže ja som bola absolútne „hluchá“ – akýkoľvek hlas v mojom vnútri prehlušili obavy a katastrofické scenáre.

Preto som z môjho pôvodného plánu – ísť ku gynekológovi najskôr v 12.tt bez akýchkoľvek vyšetrení – presedlala na plán B – šla som k nemu už v 9.tt a rovno som si dala spraviť aj ultrazvuk (poprosila som ho, aby nerobil žiadne vnútorné vyšetrenia a sono spravil cez brucho).

Podľa vyšetrenia však bolo všetko v poriadku, a tak sa môj strach zmenšil o ďalší kus.

V druhom mesiaci som mala nejaký čas nevoľnosti, každý deň som sa cítila ako po preflámovanej noci a žalúdok som mala celý deň jak na mori. S týmto mi pomáhali éterické oleje a studený zimný vzduch (hlava vystrčená von oknom).

Keď tieto náročné prvé týždne prešli a prehupla som sa do druhého trimestra, svet sa zmenil – ja som odrazu konečne vládala, hlavu som mala plnú nápadov, náladu väčšinou dobrú, úzkosti prichádzali už len výnimočne a ja som sa ich naučila zvládať včas, aby neprerástli do panického záchvatu.

Užívala som si rastúce bruško a pohyby drobčiatka.