Vyvolať pôrod?

Prekročenie termínu pôrodu…. prenášanie… vyvolať, či nevyvolať pôrod?
To je otázka!

V prvom rade by som chcela uviesť na pravú mieru môj postoj k umelému vyvolaniu pôrodu.

Viem, že skutočne existujú situácie, kedy treba tehotenstvo v záujme záchrany života matky či dieťaťa ukončiť. Je ich však ako šafránu, napríklad ak je očividne problém s placentou, pretože dieťatko nerastie (pozor, malý plod nerovná sa zastavenie rastu) alebo sa začne odlučovať a nastane krvácanie, prípadne sa výsledky moču a tlaku u ženy rapídne zhoršili.
Nemám vedomosti o tom, že je možné riešiť preeklampsiu či predčasné odlúčenie placenty inou cestou, ako pomocou medicínskych postupov. Preto by som v tomto prípade ani na chvíľu nepochybovala, že ukončiť tehotenstvo a predčasne vyvolať pôrod, respektíve okamžite previesť sekciu, je najlepšie riešenie.

Avšak v prípade, že vaše tehotenstvo ide viac-menej hladko, rôzne vyšetrenia sú v poriadku a napriek tomu riešite otázku NE-VYVOLANIA pôrodu, čítajte ďalej!

Prečo sa pôrody vyvolávajú umelo?

Prečo dnes zdravotníci tak veľmi tlačia na to, aby sa tehotenstvo nepreťahovalo do 42.tt, nedajbože dlhšie?
Existujú totiž štúdie, ktoré zistili, že s pribúdajúcou dĺžkou tehotenstva narastá miera perinatálnej úmrtnosti (=smrť plodu pred pôrodom, počas alebo krátko po pôrode).
Napríklad táto štúdia, ktorej záver mi prekladač preložil takto:
„Závery autorov: Politika indukcie pôrodu po 41 dokončených týždňoch alebo neskôr v porovnaní s očakávaním spontánneho pôrodu na neurčito alebo najmenej po jednom týždni je spojená s menším počtom perinatálnych úmrtí. Absolútne riziko je však extrémne malé. Ženám by sa malo náležite poradiť o relatívnych aj absolútnych rizikách.„

Hlavným dôvodom je teda mierny nárast perinatálnej úmrtnosti.

Minule som však písala o tom, že termín pôrodu neznamená deň, kedy sa dieťa narodí, ale obdobie 2 týždne pred a 2 týždne po tomto dni, čo je rozmedzie AŽ 4 TÝŽDNE!

Navyše tiež pripomeniem, ako nepresne sa stanovuje termín pôrodu, následkom čoho je mnoho tehotenstiev označovaných za „prenášanie“, pričom v skutočnosti majú do „oficiálneho dátumu“ ešte 3-5 dní.

Ak si predstavíme situáciu, že vieme presne, kedy je ideálny konkrétny termín, môžeme hovoriť o minimalizácii rizika úmrtia dieťatka z dôvodu prenášania. LENŽE – nevidíme problém komplexne, zhora, z vtáčej perspektívy.

Drvivá väčšina vyššie spomínaných štúdií ohľadom umelého VP sa totiž zameriava len na jediný ukazovateľ bezpečnosti – mieru perinatálnej úmrtnosti.

Lenže vyvolanie pôrodu, rovnako ako akékoľvek iné zásahy do pôrodu, má okrem výhod aj určité riziká.
Preto by sme mali vždy zvážiť obe strany mince.

Výhody umelého vyvolania pôrodu

Jednoznačne k nim patrí minimalizovanie rizika úmrtia bábätka v maternici kedykoľvek pred pôrodom, počas pôrodu či tesne po pôrode.

Pri vyhodnotení niektorých štúdií môžeme povedať, že miera perinatálnej úmrtnosti pri pôrodoch po 42.tt dosahuje 4 z 1000 pôrodov, oproti 3 z 1000 pôrodov „v termíne“. V tejto štúdii autori nakoniec spochybňujú potrebu rutinného vyvolávania pôrodu po 41.tt. A z tejto zas vyplýva, že

Podľa týchto štúdií sa riziko mierne zvyšuje s predlžujúcim sa tehotenstvom. Avšak ideálne by bolo, keby sa zamerali aj na informácie, či takéto indukcie skutočne zlepšujú celkový stav matky a dieťaťa.

Každopádne, určite odporúčam prelúskať aspoň štvrtú kapitolu z tejto príručky o Indukovanom pôrode, ktorú vydalo v r 2008 Národné kooperačné centrum pre zdravie žien a detí vo Veľkej Británii.

Najviac zarážajúci fakt pre mňa je ten, že na zabránenie jedného perinatálneho úmrtia je potrebné vyvolať pôrod u takmer 500 žien!

Riziká umelého vyvolania pôrodu

Indukcia pôrodu ako umelý zásah do prirodzeného procesu tehotenstvo – pôrod spúšťa kaskádu ďalších a ďalších zásahov, ktoré sa na seba nabaľujú ako snehová guľa…..a často končia veľmi veľmi nedobrým zážitkom pre matku aj dieťa (počula som desiatky príbehov, ale nebudem ich tu rozpisovať, nie je to téma tohto blogu).

Naša spoločnosť je nastavená tak, že ak pôrod prežije matka aj dieťa vo fyzickom zdraví (podotýkam, že bolesti žien po nástrihu sú až desivo často zľahčované!), tak je to úspešný pôrod a všetci by mali byť šťastní.

Skutočne?

V štúdiách vyššie sa nikde neriešia dôsledky napríklad akútneho cisárskeho rezu, či pôrodu pomocou vákuumextraktoru/klieští….
O strachu, bolesti… dieťaťa aj matky…
O následnej separácii a z toho plynúcich problémov s dojčením….
O dlhodobých následkoch na psychickom zdraví matky a dieťaťa a ich vzťahu….

Nedopátrala som sa zatiaľ konkrétnych čísel, ale predpokladám, že denne sa takýmto spôsobom „pomáha“ tisíckam žien len v našej krajine.

Stručne vymenované riziká indukovaného pôrodu:

• predčasný pôrod (dieťa ešte nie je pripravené, ale podľa výpočtov je tehotenstvo označené ako „po termíne“)
• veľmi časté a príliš silné kontrakcie a z toho plynúce:
  • väčšia bolesť pre matku, a tým pádom väčšia potreba liekov proti
  bolesti či epidurálu (takže ďalšie nežiadúce účinky liekov)
  • nedostatočný prívod krvi, teda aj kyslíku pre dieťa
• zvýšené riziko ruptúry maternice
• zvýšené riziko popôrodného krvácania
• zvýšené riziko operatívneho ukončenia pôrodu
• riziká spojené s predčasným odtokom plodovej vody:
  • infekcie
  • tlak na lebku dieťaťa (a riziko krvácania do mozgu dieťaťa)
• prolaps pupočníka
• embólia plodovou vodou (posledné dve riziká veľmi zriedkavé, avšak nesmierne nebezpečné)

Zvlášť by som sa chcela pristaviť pri prvom a druhom bode, čo sú najčastejšie „vedľajšie účinky“ indukovaného pôrodu.
Ak sa totiž pôrod vyvoláva – hoc aj nevedome – skôr, než je dieťa pripravené, znamená to, že nebude pripravené ani telo ženy. Ku koncu tehotenstva sa vplyvom hormónov ženské telo mení a pripravuje sa na pôrod, napríklad vplyvom prostaglandínov sa uvoľňuje a zmäkčuje kŕčok maternice, povoľujú väzy a rozťahuje sa panva. Ak do tohto procesu zasiahneme skôr, než sa všetko pripraví na štart pôrodu, môže byť celý proces pre ženy bolestivý, následne stresujúci a v konečnom dôsledku žena nebude schopná porodiť dieťa vaginálne. To je to, keď ženy povedia, že sa „neotvárali“.

Ešte by som k tomu chcela dodať, že dosť záleží na pripravenosti kŕčka, respektíve jeho zrelosti (mäkkosť, dĺžka, pozícia, otvorenosť). Ak je hrdlo maternice pripravené, nemá ďaleko od spontánneho pôrodu a vyvolanie pôrodu bude úspešnejšie.

Ale! Ak je kŕčok v 41.+3 tt už zrelý, podľa tejto štúdie je zrejmé, že drvivá väčšina žien (95%) do týždňa porodí bez vyvolania.

K vyššie spomínaným rizikám by som vedela písať siahodlhé elaboráty, ale to na tentokrát nebudem načínať hlbšie.

A čo prírodné cesty na vyvolanie pôrodu?

Iste ste už počuli o ricínovom oleji, masáži bradaviek, či milovaní s partnerom.. Dostupné sú aj informácie o podporných účinkoch na vyvolanie pôrodu pri rôznych bylinách či éterických olejoch.

K tomuto mám pre vás jednu nádhernú vetu od francúzskeho pôrodníka Michela Odenta:
„Neexistuje žiadna prirodzená technika vyvolania pôrodu, pretože prehliada signály vysielané dieťaťom. Dnes už vieme, že plod sa na vyvolaní pôrodu podieľa tým, že vyšle správu, ktorá oznamuje jeho pripravenosť.“

A neviem, či poznáte výraz LIMBICKÝ ODTLAČOK…?
Ide o hlbokú stopu, odtlačok (otisk po česky), hlboko v našom podvedomí, dokonca v bunkách, z čias splodenia, prenatálneho vývoja, pôrodu a raného detstva. Táto stopa v nás vytvára nastavenie na celý ďalší život, na naše postoje k svetu, k sebe, k vzťahom, odráža sa na našom zdraví a pocite šťastia a spokojnosti v živote.

A teraz si predstavte, čo sa odtlačí hlboko v podvedomí dieťaťa, ak ho súrime na svet, keď ešte nie je pripravené….
(Inak k tejto téme odporúčam knihu Prvotní otisk od Arthura Janova.)

Takže vyvolať či nevyvolať pôrod?

Na túto otázku si musí skutočne odpovedať každá žena – matka sama.

Možno je pre vás prirodzenosť celého procesu na prvom mieste a jednoducho viete a dôverujete svojmu dieťaťu a telu, že všetko je v poriadku a zvládnete to.

Možno je pre vás predstava mierne zvýšeného rizika úmrtia bábätka absolútne neprijateľná a vyčkávacím prístupom by ste sa dostali do takého stresu, že by ste si pôrod nakoniec vôbec neužili.

Možno si dáte niekoľko dní na počkanie a počas tohto obdobia budete pravidelne chodiť na kontroly do pôrodnice, či placenta a pupočník funguje, ako má, či bábätko vyzerá byť ok.

Dôležité je, že máte informácie o výhodách aj rizikách oboch variant – a najmä, že sa v tomto rozhodujete slobodne, bez nátlaku a zastrašovania.

Potom sa rozhodnite buď racionálne, ktoré plusy/mínusy pre vás prevažujú.
Alebo si spíšte obe možnosti na papier, otočte ho, postavte sa so zatvorenými očami najprv na jeden papier a sústreďte sa na pocity, ktoré pri tom máte. A potom to isté zopakujte na druhom papieri.
Alebo si proste sadnite, uvolnite telo a myseľ, napojte sa na bábätko a spýtajte sa ho, aká je preňho lepšia cesta. Odpoveď príde určite.

Ešte raz vám musím odporučiť prejsť si túto príručku Indukovaný pôrod, ktorú som spomínala už vyššie. Podrobné fantastické informácie.

Každopádne, akokoľvek sa rozhodnete, neostávajte v tom sama, hľadajte podporu – či už u lekára, pôrodnej asistentky či duly, alebo u partnera, mamy, kamarátky…

Ak si skutočne neviete rady, spojte sa s nejakou pôrodnou asistentkou či dulou alebo odporúčam aj konzultáciu u nejakého kouča. Otázkami vás dokáže nasmerovať k odpovediam, ktoré máte určite v sebe.

Prajem vám z celého srdca, aby ste mali naozaj možnosť slobodnej voľby a aby váš pôrod nakoniec prebehol hladko ♥