Zistila som, že napriek tomu, že ženy sú si vedomé, že akýkoľvek medicínsky úkon MAJÚ PRÁVO ODMIETNUŤ, často vlastne nevedia, ako na to.
Čo povedať?
Aké slová voliť?
Aké argumenty použiť?
Kde v sebe nájsť odvahu?
Kládla som si tieto isté otázky. Väčšinu druhého tehotenstva som chodila na poradňu s brušnými nervami. Ako som nad tým často premýšľala a pracovala so svojou mysľou a pohrávala som sa s argumentami vo svojich predstavách, postupne mi to v hlave dopínalo.
V treťom tehotenstve som šla už sebavedome podľa svojich pocitov a potrieb. A čuduj sa svete, môj ošetrujúci gynekológ nemal jedinú nevhodnú poznámku. Dokonca somnou naďalej komunikoval s úsmevom (to som sa ešte trochu obávala, či po odmietnutí vyšetrení nebude po zvyšok mojich poradní nevrlý).
Prešla som si týmito „strachmi“ (a obrovskou trémou z toho vyjadriť svoje požiadavky týkajúce sa môjho tela) tiež, ale akosi som na to pozabudla a pripomenuli mi to až dve žienky, ktoré sa mi pred pár dňami ozvali s veľmi podobnou otázkou.
Tak som premýšľala, ČO KONKRÉTNE POMOHLO MNE na ceste k tomu byť asertívna, odhodlať sa a vyjadriť, respektíve odmietnuť určité rutinné lekárske postupy. A spísala som teda tri rady sem:
V prvom rade je dôležité, aby ste vedeli, že odmietnuť vyšetrenie (a v podstate akýkoľvek lekársky postup, zásah, liečbu…) môžete. Že na to máte právo zo zákona.
Chápem, že zákony sú pre mnohé z nás písané dosť náročným jazykom. Ale ak vám poznanie svojich práv má priniesť pokoj na duši, sebavedomie a odhodlanie stáť si za svojím rozhodnutím, potom stojí za to sa tomu trochu povenovať.
Mne nesmierne pomohla publikácia Ženy – Matky – Telá od Ženských kruhov. Majú tam ľudskou rečou vysvetlené tieto zákony vztiahnuté na tehotnú a rodiacu ženu, plus mnoho odkazov na štúdie.
Skutočnosť, že akýkoľvek medicínsky úkon môžete odmietnuť, sa dočítate v Zákone č. 576/2004 Z. z. – Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V zmysle § 4 ods. 4 tohto zákona sa vyžaduje váš informovaný súhlas, aby vám mohla byť poskytnutá zdravotná staroslivosť:
Informovaný súhlas je podrobne popísaný v § 6 tohto zákona:
Odkazy s preklikom na tieto zákony a tiež na e-book od Ženských kruhov som vám dala na koniec tohto blogu 🙂
Ako sa môžete dočítať, informovaný súhlas neznamená podpísanie nejakého dokumentu. Lekár vás musí skutočne informovať o tom, čo ide robiť, na čo to je dobré, ako to bude prebiehať, čo sa stane, ak to odmietnete a aké sú alternatívy daného postupu. A vy musíte mať dostatok času si svoje rozhodnutie premyslieť a bez nátlaku, vyhrážok a zastrašovania sa slobodne rozhodnúť, či s postupom súhlasíte.
A ak najprv súhlasíte a neskôr si to rozmyslíte, máte plné právo svoj predošlý súhlas odvolať – hoci aj ústne – a lekár to musí rešpektovať.
Takže ak napríklad absolvujete tehotenskú poradňu a lekár vám robí zakaždým vaginálne vyšetrenie, môžete kedykoľvek vyjadriť, že si to neželáte a on to musí rešpektovať.
Ďalšou dôležitou informáciou, ktorá mi pomohla utvrdiť moju pochybovačnú myseľ, či robím správne, bol fakt, že v mnohých krajinách sa väčšina rutinných vyšetrení a úkonov nerobí – od vaginálneho vyšetrovania či usg každú poradňu, cez OGTT test až po ster na streptokoka.
Nehovoriac o tom, že mnohé postupy, ktoré sú u nás roky zaužívané a vykonávajú sa plošne u každej tehotnej ženy, rôzne organizácie NEODPORÚČAJÚ.
Napríklad WHO (Svetová zdravotnícka organizácia), FIGO (Medzinárodná organizácia pre gynekológiu a pôrodníctvo) či NICE (Národný inštitút pre zdravie a excelentnosť v starostlivosti).
K týmto informáciám sa dostanete buď na ich oficiálnych stránkach ale aj v rôznych skupinkách na sociálnych sieťach, kde svoje vedomosti, skúsenosti a informácie ohľadom tehotenstva a pôrodu zdieľajú ženy z rôznych krajín sveta.
Takže by som vás chcela povzbudiť, aby ste sa pýtali aj svojho gynekológa a aby ste si zisťovali informácie aj samy – o každom úkone a lekárskom postupe, ktorý vám vŕta v hlave – aké sú jeho benefity, aké riziká a aké sú alternatívy.
Jedna vec je mať informáciu vo vedomej mysli.
Druhá vec je dostať túto informáciu do svojho podvedomia.
Aby vám odtiaľ nevyskakovali rôzne pochybnosti a rokmi nahromadené strachy.
Dajme si ako príklad spomínané vaginálne vyšetrenie. U nás je to poväčšine bežná prax, česť výnimkám.
Vám je to nepríjemné, v horšom prípade vás to dokonca bolí a je vám z toho špatne ešte pól dňa. Viete, že už to viac nechcete absolvovať. Zistíte si dostatok informácií – viete načo to lekár robí, viete, že to nie je povinné, viete, že väčšinou sa to vo svete nerobí.
Ste odhodlaná to na najbližšej poradni odmietnuť.
Prídete tam a lekár na vás vysype spŕšku hrôzostrašných rečníckych otázok, čo je to za výmysel, či chcete predčasne porodiť, či viete, ako môžete ohroziť svoje dieťa atď.
A tak si teda opäť vyleziete na tú kozu a necháte sa vyšetriť. Zvyšok dňa vám je ešte horšie, než naposledy – jednak z vyšetrenia a jednak z toho, že ste si neobhájili svoje rozhodnutie.
Lenže tieto postupy sú v našej spoločnosti roky rokúce úplne bežné a berú sa ako samozrejmé. Tým pádom je to hlboko vo vašom podvedomí.
A tie podvedomé vzorce, návyky a názory sú vždy silnejšie, než čerstvé vedomé informácie.
Nuž, ale čo s tým???
Možno sa budete smiať, ale prvé, čo môžete urobiť, je vkuse dookola si novú informáciu opakovať. Áno, mám na mysli afirmácie 🙂
Nová informácia sa po krátkom čase dostane do podvedomia rovnako, ako staré informácie a tam ich nahradí.
Je na vás, či tomu uveríte alebo nie. Ale aspoň to skúste. Pretože takto to je. Takto to proste funguje 🙂
Samozrejme, mnohé z vás nebudú musieť na tom až takto makať. Postačí im informácia a niečo im zrazu docvakne – ja som to tak mala a už som s tým nepotrebovala až tak hĺbkovo pracovať.
Naše vnútorné presvedčenia sa menia a prepisujú aj časom a skúsenosťami.
Napríklad na sebe pozorujem, že si viem oveľa viac vecí obhájiť, čím viac detí (a skúseností) mám.
Keď sa jedná o to, že musíte ochrániť svoje dieťa, zrazu je z vás matka-levica a beda niekomu, ak sa pokúsi siahnuť naň!
A tieto skúsenosti vás vždy posilnia a možno zistíte, že pri ďalšom tehotenstve vám nerobí problém byť asertívna v situáciách, v ktorých ste predtým nedokázali otvoriť pusu.
Dva praktické kroky pred ďalšou tehotenskou poradňou:
Tieto dva krôčiky fungujú neuveriteľne úžasne! Určite im venujte čas. A využiť ich môžete v akejkoľvek náročnejšej situácii v živote, ktorá vás čaká.
Čo by ste ešte mohli spraviť, aby ste ešte viac podporili úspech tohto veľkého kroku?
Samozrejme – využiť aromaterapiu!
Použite éterické oleje, ktoré vás podporia na duchovnej úrovni práve v tom, aby ste si dodali odvahu a dokázali vaše potreby verbálne komunikovať.
Ktoré sú to?
Vezmite si napríklad levanduľu v rollon fľaštičke a natrite si krk pred návštevou gynekológa. Otvorte fľaštičku spearmintu a zhlboka sa niekoľkokrát nadýchnite – ešte v čakárni. Použite zmes Brave ako parfém a ponatierajte si ňou krk, hrudník, zápästie a za ušami.
Ak by ste si mali vybrať len jeden olej, určite siahnite po LEVANDULI – má stovky spôsobov využitia!!! A čo sa týka len tehotenských záležitostí či témy pôrodu, spísala som do PDF zoznamu takmer 30 rôznych využití tohto jedného jediného olejčeka.
Tu si stiahnite levanduľovú brožúrku zdarma a využívajte jej silu naplno každý deň!
Aké slová zvoliť? Treba argumentovať?
Ak žena odmietne nejaké vyšetrenie, ktoré sa rutinne robí na tehotenskej poradni, teoreticky nemusí nič vysvetľovať. Pretože – ako som písala vyššie – máte na to zo zákona právo.
Ale chápem, že ak lekárovi poviete vetu: Pán doktor, ale ja si neprajem vaginálne vyšetrenie/ultrazvuk/tento XY test. A on sa spýta: Prečo? Tak zrejme budete mať potrebu nejak svoje rozhodnutie zdôvodniť.
Môžete povedať jednoducho: Takto to cítim.
Alebo sa môžete spýtať,: Na čo je to dobré? Prečo je to dôležité? Aké sú riziká odmietnutia?
Ak vás bude chcieť zastrašovať rečami o ohrozovaní dieťaťa, spýtajte sa, ako mu zachráni daný lekársky úkon život.
Avšak rada by som dodala, že ak lekár bude tvrdo stáť za svojím a nebude rešpektovať vaše rozhodnutie, tak najlepšie, čo môžete urobiť, je nájsť si iného gynekológa.
Taká je proste realita. Lepšie možno občas trochu dlhšie cestovať, než každý mesiac chodiť na poradne so stresom.
Tiež je dôležité vedieť, že ak odmietnete AKÉKOĽVEK vyšetrenie, lekár nemá právo vyradiť vás zo svojej starostlivosti. Chápem, že sa to trochu bije s predošlou informáciou, že ak je lekár nerešpektujúci a hrubý, je najlepšie ho vymeniť. No na druhej strane som si vedomá toho, že niektoré ženy skutočne z určitých dôvodov nemajú túto možnosť. A keďže vieme, že nárok na príspevok pri narodení dieťaťa (čo je tých cca 800€) je podmienený pravidelnou návštevou tehotenských poradní od 4. mesiaca, tak ženy proste k tomu lekárovi pôjdu.
Tak čo, milé žienky, myslíte, že tieto tri rady by vám mohli pomôcť ísť smelo do toho a vyjadriť pánovi doktorovi svoje ne-želania?
Ak cítite, že to chcete inak, no neviete, kde začať, alebo ako na to celé, alebo by ste potrebovali prebrať aj takéto praktické veci, pokojne sa na mňa obráťte cez túto stránku a spolu sa na to pozrieme 🙂
Napíšte potom vaše skúsenosti – ako ste to zvládli a ako návšteva nakoniec prebehla. Budem sa veľmi tešiť! Môže napríklad na instagram alebo na leni@darulenka.sk
Prajem vám z celého srdca sebavedomé a asertívne vyjadrenie svojich potrieb a pocitov ♥
Levanduľová brožúra – takmer 30 využití levandule počas tehotenstva a pôrodu
Zákon o zdravotnej starostlivosti tu
Publikácia Ženy-Matky-Telá od Ženských kruhov tu