Pôrod doma je nebezpečný! Čo ak sa niečo zvrtne…

.. a umrie dieťa aj matka?!

Tak túto vetu som počula snáď tisíckrát….predpokladám, že aj vy. A možno jej aj veríte.

Preto by som vám chcela o tejto téme písať z iného uhla. Pozrime sa na to aj z inej strany, ako z tej väčšinovej, plnej strachu a nevedomosti.

Počkať, počkať! Veď zdravotníci majú vedomostí a dokonca aj skúseností s pôrodom habadej a napriek tomu sú presvedčení, že pôrod doma je v skutku životu nebezpečná záležitosť. Tak teda ako?

Zdravotná starostlivosť

je dnes vyvinutá natoľko, že dokáže veci, nad ktorými by pred sto rokmi ľudia neveriacky krútili hlavami s presvedčením, že TO NIE JE MOŽNÉ A NIKDY NEBUDE.
Životy zachraňuje ako na bežiacom páse, vymieňa orgány, dáva dokopy zdanlivo nespojiteľné roztrieštené kosti…. Vďakabohu (Bohu?) za to, samozrejme!

Avšak s tým zachraňovaním životov je to véľmi diskutabilné (obzvlášť posledných 13 mesiacov, ale o tom niekedy inokedy).
A krásne to vidno v pôrodníctve.

No ale naspäť k tým zdravotníkom:
Spýtajte sa ich, koľko PRIRODZENÝCH pôrodov zažili sami a pri koľkých PRIRODZENÝCH pôrodoch sprevádzali ženy.
Predpokladám, že to číslo bude menšie, než keby som sa to spýtala svojej pôrodnej babici. A to aj v prípade, ak by sme zrátali čísla odpovedí celého gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v niektorej z našich pôrodníc.

Ľudia v našej modernej spoločnosti

sú presvedčení, že najbezpečnejšia forma zrodenia je pod dohľadom ODBORNE VYŠKOLENÝCH LEKÁROV (mimochodom, LEKÁr nás LEKÁ, počuli ste u Dušeka?hihi) pod kontrolou TECHNOLOGICKÝCH VYMOŽENOSTÍ = v pôrodnici.

Pretože „..ak sa niečo zvrtne..“, dokážu vás tam zachrániť. Vás, aj vaše dieťa (…niekedy mám pocit, že aj vášho partnera :D)…

Pretože proces zrodenia vnímajú ako životu nebezpečný proces…

A pôrod doma je podľa nich obrovský hazard so životom…

Pretože zvrtnúť sa môže čokoľvek, v každom okamihu…

Veď aj mamku/ tetku/ Betku/ Zuzku/ XYZku…zachránili na poslednú chvíľu – doma by boli zomreli, ona aj dieťa!

V minulosti, keď ženy rodili doma, bola úmrtnosť obrovská!

Počkať, ako s tou minulosťou?

No, najprv si povedzme, že to, ako sa človek (a vlastne akýkoľvek iný cicavec) rodí na svet, je nastavené od počiatku počiatkov. Rodíme sa rovnako už tisícky tisícky rokov. Stále je k tomu potrebná žena – jej telo, jej jedinečný hormonálny koktejl – a dieťa. Teda súhru všetkých týchto častí.

Pôrod je proste dokonalý proces, „premyslený“ do najjemnejších detailov!

Ženské telo je stvorené na splodenie, vynosenie, porodenie a vyživenie dieťaťa. A dieťa vie, ako sa narodiť.

Netvrdím, že nikdy sa pri pôrode neumieralo. Veď aj dnes sa pri pôrode umiera. Stačí sa pozrieť na štatistiky jednotlivých pôrodníc.

Lenže! Smrť je proste prirodzená súčasť života. Tak, ako je bezpečné vstať ráno z postele, zapnúť kanvicu do elektriky, vyjsť von z domu na chodník, sadnúť do auta atď atď…proste ŽIŤ…tak je bezpečné rodiť.

Pôrod je bezpečný rovnako ako život sám.

Ovšem len do určitého okamihu!

Do akého?

Do okamihu, kým do tohto procesu nezačneme zbytočne zasahovať.

Alebo ako tomu lekári radi hovoria – trošku tomu pomáhať.

Pretože akonáhle sa do niečoho prirodzeného pridá niečo umelé, už to jednoducho nemôžeme nazývať prirodzené. A už k tomu musíme aj náležite pristupovať.

Keď už popoženieme pôrod „kvapkou oxytocínu“ – už musíme byť v strehu, pretože taký umelý oxytocín má – predstavte si – svoje nežiadúce účinky (ostatne ako akýkoľvek syntetický liek). Alebo ak podáme žene lieky proti bolesti, už ovplyvňujú ju aj dieťa a my musíme byť opäť viac v strehu.

A tu prichádzajú na rad tie obľúbené ZVRATY

Kým jednej žene takýto zásah nespôsobí žiadny nežiadúci účinok, iná môže skončiť na akútnej sekcii (v lepšom prípade, v horšom so stratou na živote).

Mnoho žien má skúsenosť, že pôrod ide, nejak sa deje, tu spravili nejaké vaginálne vyšetrenie, tam nejaký CTG monitor, tu tomu pomohli kvapkou oxytocínu, tam zas pustili vodu….
A zrazu veľká katastrofa! Dieťaťu začnú rapídne klesať/stúpať srdečné ozvy… ženu polohujú…nepomáha…žene začína byť zle…odpadáva…a tak ďalej.

A šup – akútna sekcia.
Dieťa – živé a zdravé.
Žena – živá a zdravá.
Na prvý pohľad.

A tak prežije zvyšok života v tom, že im lekári-spasitelia zachránili život.

Niekedy to vsak nemusí mať taký drsný priebeh.
Časté sú príbehy napríklad typu: dieťa bolo zle otočené…. malo pupočnú šnúru okolo krku… proste som sa prestala otvárať… moja panva je príliš úzka, to by som neporodila…

Lenže toto všetko NIE SÚ PRÍČINY nezdareného pôrodu. Toto sú DôSLEDKY ZÁSAHOV do pôrodu.

A tým je napríklad aj nemožnosť slobodného pohybu v prvej dobe pôrodnej, stresujúce prostredie (samé vyšetrenia, blbé otázky a poznámky, neschopnosť empatickej komunikácie zo strany personálu…)..

Vo veľmi výnimočných prípadoch

sa stáva, že skutočne je na vine nejaký faktor – nie ľudský, nie lekársky – a dieťatko by sa bez pomoci lekárskych vymožeností proste nenarodilo.

Napríklad má dieťatko extrémne krátky pupočník. A hoci je dobre natočené do pôrodných ciest, žena je zdravá, nič nenasvedčuje nejakému problému, akosi nie a nie zostúpiť hlbšie do pôrodných ciest. Žena má kontrakcie dlho, dokonca sa aj otvára, no dieťa nie a nie prísť. Spraví sa sekcia a lekári s úžasom ukazujú superkrátky pupočník.

Ale! Sú prípady, kedy sa tomu nechá priestor a čas, samozrejme za sledovania stavu dieťatka aj matky, a to dieťatko zrazu, prosím pekne, na jednu kontrakciu žuchne von!
Pretože ono nie je hlúpe. Ono vie, že ako sa posúva hlbšie do panvy, že sa ten prikrátky pupočník naťahuje a nemá dostatok kyslíku. Tak si to najprv namieri a potom doslova vyskočí z matkinho tela von na vzduch.

Prípadne je po sekcii „pootvorená“ jazva, a tak kontrakcie síce začnú, no nie a nie nabrať na intenzite. A opäť. Ženské telo je dokonalé. Nie je hlúpe. Vie, že ak by začalo vytvárať intenzívne kontrakcie, ktoré sú účinné, mohla by jazva prasknúť celá a to by neprežila ani matka, ani dieťa.
(Hoci, v tomto druhom príklade je diskutabilné, či je príčinou lekársky postup – zbytočná sekcia, zle prevedené zašitie, zanedbaná liečba…ale o tom nechcem polemizovať)

Áno, v týchto prípadoch vďakabohu za pôrodnice.

Ale! Bolo by to doma až také riskantné?

Ako som písala pred chvíľou, krásne vidno na príkladoch:

Ak niečo nie je v poriadku – pôrod nepostupuje.

Proste by sme mohli čakať do …. nikdynca 😀 A to žiadna pôrodná baba či pôrodná asistentka chodiaca k domácim pôrodom nedopustí.

V taktomto prípade sa so ženou jednoducho presunú, respektíve žena sa presunie do pôrodnice, kde prichádzajú na rad vymoženosti vo forme ultrazvuku a prípadnej „kvapky“ oxytocínu (áno, sú ženy, ktoré chcú rodiť doma, no v hĺbke duše z toho majú taký strach, že pôrod proste neprebehne, kým nie je v pôrodnici a ona sa dostane do pocitu bezpečia) alebo, ak je to skutočne potrebné, tak vo forme operačného ukončenia a tým zachránenia aj matky, aj dieťatka.

Lenže aj doma umrú deti, a tam prebiehajú pôrody prirodzene

Áno, som si toho vedomá.

Ale opäť opakujem: v pôrodnici taktiež NIE JE NULOVÁ ÚMRTNOSŤ. Proste, také veci sa stávajú.

A je už len na svedomí každej ženy – matky, ak sa rozhodne ostať doma a porodiť dieťa tam. Tak isto, ako je na svedomí každej, ak sa rozhodne ísť do pôrodnice.
Ja som sa rozhodla rodiť doma preto, lebo sa poznám, som si vedomá svojich povahových čŕt, viem, čo ma ovplyvňuje. A narodenie môjho syna by v pôrodnici s veľkou pravdepodobnosťou neskončilo prirodzeným pôrodom. A ja som svojmu dieťaťu chcela dopriať čo najjemnejší vstup do života. Bez všetkých tých rizík, ktoré cisársky rez obnáša.

Ak sa do pôrodného procesu nezasahuje

a nechá sa mu jeho jedinečné tempo, ktoré každý pôrod vyžaduje, žena má čas sa na kontrakcie a pôrodný proces naladiť, postupne si privykať na intenzitu a dieťa má čas sa do pôrodných ciest nasmerovať do najvhodnejšej polohy. Ak žene necháme slobodu v pohybe, aký potrebuje a nerušíme ju neustálym vyšetrovaním a absurdnými otázkami či pripomienkami (akože prepáčte, ale otázka: Kde pracuje Váš manžel? je stupídna až sa práši!), dokáže sa na celý proces úžasne naladiť, napojiť sa na dieťa a svoje telo a pôrod prebieha v drvivej väčšine prípadov úplne hladko.

Vtedy je to bezpečný proces. Pre matku aj dieťa.

A žena z tohto zážitku vyjde ako posilnená bytosť, sebavedomá matka, plne kompetentná a schopná postarať sa o svoje dieťa. A spolu s dieťaťom živí a zdraví, nie len fyzicky, ale aj emočne a psychicky.

A ak by predsa len nejaký problém vznikol, dá o sebe včas vedieť. A tým, že pôrod pozorujeme (teda najmä pôrodné asistentky či skúsené babice), vieme tieto odchýlky včas rozoznať a podniknúť potrebné kroky.

Týmto článkom som nikoho nechcela poburovať 😀 Ani netvrdím, že domáci pôrod je absolútne bezpečný. Nie je. A ani pôrod v pôrodnici nie. A samozrejme, pre každú ženu je pre pocit bezpečia dôležité niečo iné.

Na záver už len posledný obrázok. Priznám sa, inšpirovala ma Stáňa z Podnikání z pláže na svojom instagrame. A absolútne somnou jeho odkaz zarezonoval. Tak možno zarezonuje aj s vami a možno vám pomôže pochopiť môj pohľad na určité veci 😀

Pokoj a mier v duši a slobodné rozhodovanie. Každý deň. Prajem vám zo ♥