Ako k nám prišla Margarétka – II. časť

Termín pôrodu som mala vypočítaný na 21.augusta. Skoro celé tehotenstvo som nejak predpokladala, že bábo príde skôr. Dušanko si zas myslel, že by sa mohlo narodiť na jeho narodeniny – 23.augusta.

V lete som sa trikrát stretla so svojou pôrodnou babou. Raz som za ňou šla sama, druhý raz sme šli celá rodinka a spravili sme si výlet a tretí raz prišla ona k nám.
Napriek tomu, že som bola už tretí raz tehotná a že som už raz porodila úplne prirodzene, mi prvé stretnutie veľmi veľa dalo.
Niektoré záležitosti – najmä rôzne strachy či pochybnosti – si totiž samy len ťažko poriešite. A vtedy je dobré obrátiť sa niekoho, kto sa na to pozrie s nadhľadom a pomôže vhodnými otázkami, alebo len jednou zásadnou vetou.

Vzhľadom na náročné prvé týždne, čo sa týka môjho zdravotného stavu, som miesto pôrodu nechávala otvorené. Prestala som v hlave donekonečna riešiť, či mám ostať doma, či ísť do pôrodnice, čo bude bezpečnejšie… A úplne som sa spoľahla na vlastnú intuíciu, čo mi našepká počas pôrodu.

Asi dva týždne pred termínom som začala pociťovať intenzívnu netrpezlivosť

Mala som pocit, že už – už to musí prísť, každý večer som si líhala s tým, že do rána sa to rozbehne.. doliehal na mňa nejaký zvláštny stres, že musím VŠETKO stihnúť včas (no vlastne ani neviem, čo to slovo „všetko“ znamenalo :D).. a pri každej návšteve toalety som si sklamane poznamenala, že „Ešte stále nič“…

S týmito pocitmi mi opäť veľmi pomáhali éterické oleje… celkom často som vtedy používala na upokojenie vývrtky z tejto netrpezlivosti zmes Peace a olejový dezodorant z Čajovníka som vymenila za sladko-korenistú zmes Passion. Stokrát denne som sa natierala svojím milovaným Jazmínom….

Pre bábätko som už mala všetko nachystané

V skrini pekne komíniky s detským oblečením, plienočkami, šatka na nosenie..všetko opraté a ožehlené – s takou radosťou som snáď ešte nežehlila. Samozrejme som sa musela opäť realizovať aj v háčkovaní 🙂
Zbalila som si tašku do pôrodnice, pre prípad, ak by som cítila, že je vhodnejšie presunúť sa tam.

Spísala som si pôrodný plán a na tehotenskej poradni som ho ukázala svojmu gynekológovi. Na moje obrovské prekvapenie mi naň povedal, že v poriadku, že tieto body pre nich nie je problém dodržať, že dnes to už chce takto väčšina žien.
(Totiž ešte pred tromi rokmi mi polovicu týchto istých bodov ofrflal a miestami veľmi nevhodnými pripomienkami.)

Celý august sme s Dušankom prežívali moje, vlastne, dovolím si povedať NAŠE, hniezdenie

Vypratali sme všetky skrine, vymaľovali celý byt, prehodili policové papiere v kuchyni. V podstate to skoro všetko robil on sám, keďže ja s tým svojím objemným telom som sa už do žiadnej skrine nedokázala zohnúť 😀 ..

To bol pre mňa čistý prejav lásky, poviem vám ♥

Toto tretie tehotenstvo mi bruško tvrdlo asi od prvého trimestra (to som však nejak zvlášť neriešila, mala som totiž úplne iné starosti, môžete si o nich prečítať tu), no posledné týždne omnoho výraznejšie a častejšie.

Pár dní pred termínom ma chytili silné kŕče v bruchu, na toaletu som chodila každú chvíľu… Myslela som si, že je to začínajúci pôrod.
Poobedie som preležala a na druhý deň mi nič nebolo, a tak som s miernym sklamaním čakala ďalej.

Deti chodili v tomto období veľmi často spávať k babke.
Pôvodne som chcela, že keď príde deň D, tak budú pri tom, respektíve budú doma, ale budú v noci spinkať. Postupne som mala pocit, že to bude nakoniec naopak a bábo vystihne noc, keď budeme s Dušankom doma sami.

Predstavovala som si pôrod v noci – všade tma, vonku búrka..
Moja mantra bola: Náš pôrod prebieha hladko, bezbolestne a čo najjednoduchšie. Sme v bezpečí ja aj dieťatko.

Posledné týždne pred pôrodom som mala neskutočne zlý spánok

Mávala som upchatý nos, od čoho mi ako-tak pomáhali uľaviť éterické oleje. No spánok nebol o nič lepší. Zrejme to poznáte – dlhé zaspávanie, časté budenie, vonku teplo, vy musíte piť a z toho zas cikať…

Aj deti som z manželskej postele chtiac-nechtiac presunula do svojich postieľok do detskej izby. Odhodlávala som sa na to dlho. Cítila som, že veľmi potrebujem priestor. No na druhej strane som chcela, aby sami naznačili, že sú na to pripravení.
Pohár však pretiekol jedného rána, keď som sa s tým veľkým bruchom na tom malom kúsku ledva pretočila a po noci som bola dokopaná od Matúška. Odvtedy spia na svojej poschodovej posteli.

Tri dni pred pôrodom

v štvrtok 22.augusta, som bola na poradni u gynekológa. Ako je to u nás zvykom, navrhol nastúpiť do pôrodnice, keďže som už bola deň po termíne. To som hneď odmietla. Tak aspoň nakázal, že ak sa cez víkend nič nepohne, nech prídem v pondelok na kontrolu. S poznámkou: „Možno Vás s tým vystraším a bábo sa dovtedy vypýta na svet.“

Nemala som v pláne na tú kontrolu ísť, takže ma to nijak nezneistilo.
Jediné, čo ma trochu znervózňovalo, bolo, že Dušanko mal od pondelka dovolenku – len dva týždne – a ja som chcela, aby bol s nami po pôrode čo najdlhšie. No pôrod stále nikde a tým sa náš spoločný čas krátil.

Dva dni pred pôrodom

bol už každý kút v byte vyriadený, dokonca aj okná umyté. V ten deň som chodila stále okolo zrkadla a nevedela som sa na seba vynadívať, aká som iná….

Každý deň som meditovala..
Ďakovala som svojmu telu, čo dokáže, aké je dokonalé..
Vysielala som myšlienky bábätku, placente aj maternici, aby sme pôrod zvládli hladko a aby sme boli v bezpečí.
Po večeroch pred spaním som sedávala na balkóne a masírovala som si bruško olejmi a snažila som sa aj o masáž bradaviek (pre mňa iritujúci pocit, ale hovorila som si, že ak to má pomôcť, vydržím).

Deň pred pôrodom

mi v noci drobčiatko v brušku doprialo fascinujúce divadlo – ako sa pregúľalo z pravej strany na ľavú. Doslova som cítila, ako sa v tej maternici šponuje do najvhodnejšej polohy.

….pokračovanie…