Ako k nám prišla Margarétka – III. časť

V deň pôrodu, čo som ešte netušila, že je to práve ten deň D, som bola doma sama. Deti šli s tatom k babke, ja som zas najprv upratovala a poobede som oddychovala v posteli – so zmrzlinou, ktorú som si pôvodne kúpila k pôrodu.
– Aká sranda, fakt som vtedy vedome netušila, že tie nepravidelné vlny už tento raz neprejdú.

Počas celej nedele sa mi postupne uvoľňovala hlienová zátka a poobede boli kontrakcie už celkom výrazné.

Napriek tomu som si nerobila veľké nádeje, že by sa pôrod rozbiehal. Myslela som, že ich tak výrazne pociťujem preto, lebo som polku tehotenstva preležala a že som sfajnovela.

Deti ostali neplánovane spať u babky, takže tato prišiel večer domov sám.

Okolo siedmej sme sa spolu vybrali do obchodu

kúpiť nejaké jedlo. Ja som mala veľmi dobrú náladu a chcela som sa trochu prechádzať, aby sa z nepravidelných kontrakcií stali pravidelné a intenzívne. Dlho sme však nechodili, lebo obchod o chvíľu zatvárali a s nákupom by sa nám chodilo zle.

Zakaždým, keď prišla vlna, musela som zastaviť a oprieť sa o Dušanka. A aj tak sa mi ešte stále zdali celkom slabé. Stále som myslela, že tie riadne kontrakcie prídu najskôr o pol dňa. Predýchavala som ich so smiechom.

Po príchode domov sme si pustili telku. Ja som mala chuť na nejaký film, ale žiadny z môjho zoznamu sa Dušankovi nepodarilo pustiť.

O ôsmej večer som už vedela, že dnes v noci spať nebudeme, a že toto už len tak neprejde.

Bola som ešte viac veselá, tešila som sa z pôrodu, tešila som sa na bábätko, užívala som si vlny…pomedzi ne som utierala prach z fotorámikov na stene (po roku) a Dušankovi som zatiaľ nakázala zaklincovať dva obrazy (čo stáli len tak opreté vyše pol roka).

Okolo deviatej som skúšala aj fitloptu,

na ktorej mi bolo pomedzi kontrakcie príjemne.
Vlny som predýchavala radšej postojačky opretá o stôl.
K dýchaniu sa mi už pridávali aj zvuky ako úúúúú, óóóóó, áááá….
Stále som však mala dojem, že pôrod je ešte len na ďalekom začiatku a mňa čaká dlhá cesta.

Po desiatej večer som už pri každej kontrakcii cítila,

ako kŕčok maternice usilovne pracuje – skracuje sa a otvára. Ten pocit ma fascinoval – vo vnútri som cítila dosť intenzívne ťahanie. Priznám sa, nebolo to vôbec príjemné… ale zas nemôžem povedať, že by to nejak bolelo.

Okolo jedenástej sa Dušanko pobral spať.

Totálne ma to šokovalo, lebo NIKDY nechodieva tak skoro spať. A už vôbec nie, ak sú deti preč a on má na druhý deň voľno. Potom som ale pochopila, že naňho asi doľahol strach. Bol síce v pohode s tým, že rodím doma, ale prirodzene mal obavy.

Keďže som celé tehotenstvo snívala o tom, že budem mať pôrodný bazén, tak som si ho k pôrodu zapožičala. Chcela som ho nafúkať. Keď som poprosila Dušanka, aby mi s ním pomohol, hneď ma zrušil, že už je neskoro a budili by sme s tým susedov.

A tak som si začala pripravovať svoju pôrodnú izbu:

Zapálila som si všade sviečky…
Zapla som si dva difúzory – do jedného som dala zmes Passion (tú som musela po chvíli vypnúť, lebo ma iritovala) a do druhého Levanduľu a Muškát (táto kombinácia bola pre mňa úplne božská, stokrát viac, než inokedy)…
Rozložila som si do obývačky na zem a na gauč deky, fólie a plachty…
Pripravila som do koša uteráky, podložky a plienky, aby boli po ruke…
A tiež hroznový cukor, oleje a homeopatiká pre prípad potreby.

Vonku sa pustil dážď a prišla búrka. Úplne som z toho mala zimomriavky – veď presne takto som si to vysnívala!
Natešená som šla do spálne Dušankovi povedať, že sa mi splnil sen, je búrka a on: „Presne na to myslím 🙂 „…

Pred polnocou som začala chystať bazén.

Vôbec to však nebolo také jednoduché, ako sa mi na prvý pohľad zdalo! Návod len po anglicky a ja v tých kontrakciách som z toho celého bola jeleň… Pokúšala som sa preložiť ho pomocou aplikácie v mobile, no môj mozog absolútne nebol schopný pospájať slová a vety do zrozumiteľného celku. Pripadalo mi to komické a zúfalé zároveň 😀 …

Ani neviem ako, no nakoniec sa mi podarilo napojiť pumpu a začať nafukovať postupne bazén. Poviem vám, nemalo to konca kraja!!! Kontrakcie som mala približne každých 5-10 minút, no ako som kľačala a pumpovala, tak mi chodili každé dve minúty. Fakt som miestami nevládala.

Asi po pol hodine vyšiel Dušanko zo spálne, s ryhou medzi obočím jak mračno. No nakoniec mu to láska ku mne nedala a prevzal nafukovanie bazéna on :D. O chvíľu bol bazén nafúkaný a chceli sme pripojiť hadicu…no to je bolo na ďalší príbeh…

Keď sa nám to konečne podarilo pripraviť, dali sme doň igelit. Samozrejme s mojím obmedzeným rozpočtom v tom čase som už nechcela investovať ďalšie peniaze do originál ochranného igelitu, a tak sme kúpili len pevnú fóliu v maliarskych potrebách. Lenže keď sme ju vystreli, celá obývačka páchla ako popolník a spálenina. Strašné niečo! Chcelo sa mi plakať!

Nakoniec sme to celé zrušili – smradľavá fólia šla von na chodbu a bazén Dušanko sfúkol a odložil naspäť do krabice.

Nuž, vysnívala som si, že BUDEM MAŤ pôrodný bazén. Tak som ho MALA. Pozor na želania – keby som si vysnívala, že BUDEM RODIŤ DO BAZÉNA, určite by to s tou fóliou dopadlo inak 😀

O pol druhej som si teda napustila vaňu

V kúpeľni len sviečka, z difúzora omamná vôňa levandule a muškátu, vo vani teplá voda… Lenže aj keď som ju mala skoro plnú, nevedela som sa počas kontrakcie ponoriť tak, aby som mala kríže a bruško pod vodou, takže mi to celé bolo prd platné.

A tak som vyšla von a bruško som si obalila teplou červenou dečkou. To mi bolo príjemné.

Bola už hlboká noc, všade ticho, len vonku dážď…a na mňa začala doliehať únava. Kontrakcie boli už celkom silné. Keď prišla vlna, predýchavala som ju postojačky, no stálo ma to dosť síl. Navyše sa mi pri tom žiadalo odťahovať nohy od seba a krútiť sa do jednej strany.

Skúsila som si ľahnúť na gauč na pravý bok. Bolo mi do plaču. Dušanko to musel asi vycítiť, lebo prišiel za mnou, sadol si na zem ku mne a hladkal ma. A tak som si trochu poplakala. Veľmi sa mi uľavilo ♥
Potom som zavolala svojej babici, že už je to celkom silné.

Pôrodná baba prišla okolo tretej

Dušanko ju privítal, ja som mala práve kontrakciu. Ich rozhovor v kuchyni ma neskutočne rušil. Vtedy ma kontrakcie boleli. (Neviem si predstaviť tú bolesť, čo musia niektoré ženy cítiť, keď sú v pôrodnici neustále rušené otázkami, príkazmi a rozhovormi zdravotníkov 🙁 …)

Babica sa presunula za mnou do obývačky.
Ja som už len kľačala na zemi, nevládala som stáť. Opierala som sa o skrinku alebo o stôl. Presúvala som sa popri nábytku ako taká mačka 😀
Zrazu mi prišlo nevoľno od žalúdka. Babica sa ma pýtala, či mi donesie lavór, ale nemala som pocit, že budem zvracať.
Skúsila som si dať hroznový cukrík, no to bolo ešte horšie.

Všimla som si, že keď som sa postavila, tak práca maternice bola omnoho intenzívnejšia. Lenže som bola neskutočne unavená.
Posťažovala som sa svojej babici, že neviem, čo mám robiť. Najradšej by som si ľahla a pospala si. Lenže vtedy by sa kontrakcie zjemnili. A ja som to už tak strašne chcela mať za sebou. (Už si ani nepamätám, čo mi na to povedala). Myslela som si, že tie riadne kontrakcie ešte len prídu a celé to potrvá hádam aj do rána.

Približne o pól štvrtej som už len kľačala

pri gauči a vlny už boli mega silné. Vydávala som hlasné zvuky. Radšej do deky, lebo veď otvorené okno. Dosť mi to pomáhalo (zas som myslela na to, ako to dávajú ženy v pôrodnici, keď ich okrikujú, aby boli ticho)

Zakričala som Dušankovi, nech mi donesie namočený uterák. Strašne mi bolo teplo. A on mi doniesol teplý uterák! Myslela som, že ho pretrhnem aj s tým ohrievačom haha :D. Tak sa otočil a doniesol mi studený uterák. Dala som si ho na čelo. Och, to bola úľava.

Stále som bola v tom, že mám pred sebou minimálne niekoľko hodín a rozmýšľala som, čo som taká fajnová, že to nezvládam tak dobre…

Až zrazu som pri kontrakcii cítila, že hlava je už v pôrodných cestách. Ten pocit plnosti, že snáď vás rozdrapí, že neviete, jak už inak dať nohy…

Vedela som, že toto je finále a neskutočne mi odľahlo!

Uvedomovala som si, že mi riadne pracuje hlava – mala som pocit, akoby sa moja myseľ presunula nadomňa a zvýšky to celé pozorovala a produkovala myšlienky a telo zatiaľ na zemi vykonávalo dokonale svoju prácu.
Bol to veľmi zvláštny pocit.

Skúšala som vydychovať a netlačiť. Nuž, nešlo mi to úplne, ten pocit bol silnejší, než ja. Babica mi poradila, aby som dýchala plytšie a kratšie, no ani neviem, či mi to pomohlo.

Kontrakcie som prežívala s intenzívnym hlasovým sprievodom a zároveň som si pomáhala rukami a priťahovala som od spodu gauč (z toho som mala chvíľu dobrú svalovku!).

Keď vychádzala von hlavička, riadne to pálilo. Netlačila som nasilu, len postupne som si pritláčala, myslela som na to, aby som sa príliš neporanila…

Držala som hlavičku dieťatka a miešali sa vo mne pocity totálnej lásky, eufórie, tešenia sa a zároveň pocitu, nech už to prejde…

Po chvíľke prišla ďalšia kontrakcia a vyšlo celé telíčko.

Plodový vak bol celý čas neporušený, voda vytiekla až s dieťatkom a voňala tak sladko, že som bola celkom unesená.

Malinkú som si chytila do rúk sama. Uvedomovala som si to a bol to neopísateľný blažený pocit ♥

Dala som si ju hneď na brucho, ani som si ju neobzrela, takže som si nevšimla, že mala omotaný pupočník okolo krku. Babica jej ho šikovne odmotala a zakryla nás dekou.

To už tam bol aj Dušanko. Sedel dva metre od nás a pozeral sa… škoda, že som si nezapamätala jeho výraz 😀

Úžasná úľava… šťastie… blaženosť…. láska…. teplo… radosť… vďačnosť…

Margarétka bola taká drobunká, teplunká, mäkkunká, vlhká, a taaaaaak voňala, ako nič na svete. Ani tisíc olejov sveta nebude nikdy voňať tak, ako voňala ONA.

Nebola vôbec od krvi. Neplakala, len si pomrnkávala. Všimla som si jej malý noštek a napadlo mi, či vie cez ten drobulinký kopček vôbec dýchať. Skúsila som jej odsať ústami nos, ale nevyšlo nič (pamätám sa, že Matúškovi vyšlo trochu vody).

Ako som tak sedela, uvedomovala som si dosť nepríjemný pocit pod sebou a s obavami som povedala, že asi sedím na hovienku…alebo mi vyšiel celý zadok von 😀 Skúsila som vtiahnuť svaly panvového dna a nepríjemný pocit zmizol. Dušanko mi potom spravil opierku z veľkých vankúšov a konečne som sa mohla úplne uvoľniť.

Pomohli mi vyjsť na gauč a zakryli ma dekou

Prekvapilo ma, že mi nie je vôbec zima, že neprišla žiadna triaška, ako po pôrode Matúška.
Až na gauči som si uvedomila, že som vlastne ani neskontrolovala, či je ozaj dievčatko a či má všetky končatiny a prsty.

Nechávala som ju na sebe prikrytú dekou, čakala som, kedy sa sama priplazí k prsníku a prisaje sa.
Babica vedela, že po prvom pôrode som mala akúsi „traumu“ z toho, že dula mi Matúška sama priložila k prsníku (nebolo to nasilu, ale bola som v takom stave, že som nedokázala oponovať) a tak sme čakali, kedy sa Margarétka prisaje sama.

Krásne sa nôžkami sama vykopkala až hore pod moju bradu. Lenže aj keď som jej nastavila bradavku k líčku, neprisala sa. Mne sa to už zdalo príliš dlho, navyše už mraukala ako mačiatko, tak som si ju položila krížom na seba a priložila som si ju k prsníku sama.

Okamžite sa prisala a mňa zaplavila ďalšia vlna blaženosti ♥

Asi po hodine sa pôrodná baba začala (z môjho pohľadu dosť netrpezlivo) vypytovať na placentu a na kontrakcie. Ja som však bola úplne v pohode, necítila som ani tlak, ani kontrakcie, ani stres, že by už mala placenta vyjsť. Navyše som sa s ňou v tehotenstve dosť spájala, respektíve vysielala som jej myšlienky a vďačnosť a vizualizovala som si, že vyjde von včas, hladko a s minimom krvácania.

Babica skúsila pomykať pupočníkom – ešte stále sme boli s Margarétkou spojené. Bolo mi to vrcholne nepríjemné, dala som jej to najavo a tak to nechala tak.

Pribižne hodinu po pôrode Margarétky som porodila placentu.

Pôrodná baba ju skontrolovala. Vyzerala celá. Mňa prekvapilo, aká bola „prezretá“ – vôbec nemala taký jednoliaty hladký povrch, ako Matúškova placenta. Bola mäkká a krehká. Vtedy som pochopila, čo hovoril gynekológ po ultrazvukovom vyšetrení v 38.tt, že placenta je už zrelá a bábo by sa mohlo poponáhľať.

A krvácanie? Vyšlo zo mňa minimum krvi!
Babica sa sama vyjadrila, že toto ešte nevidela, takto málo krvácať (ja to pripisujem z veľkej časti aj tej mojej príprave aj tomu, že som si 2 týždne pred termínom poctivo masírovala éterickými olejmi reflexný bod maternice na nohách).

Tento pôrod, to bol najsilnejší najkrajší zážitok v mojom živote

Bol silný, rýchly, no napriek tomu nemôžem hovoriť o bolesti.
Bol ako z knihy. Bol presne podľa mojich predstáv. Toľkokrát som už za tento zážitok ďakovala.

Jediné, čo by som spravila inak, je, že by som Dušankovi kázala robiť stále nejaké fotky a že by som nešetrila na ochrannej fólii do bazéniku 😀

Ale inak to bolo DOKONALÉ.

Margarétka prišla na svet v pokoji, mieri, v láske, všade bolo ticho, tma, zvonku čerstvý letný vzduch po búrke, narodila sa do mojich rúk a bol pri tom aj náš tatinko ♥

Veľmi dlho po pôrode mi voňala. Sladúčko. A užívala som jej mäkkučké drobné telíčko asi najviac zo všetkých troch detí.

Pôvodne som chcela lotosový pôrod, aby pupočník úplne uschol a nechať ho, aby sa s placentou oddelil od dieťatka sám. No vzhľadom k tomu, že placenta bola v stave, v akom bola, napriek tomu, že som ju solila a kvapkala na ňu levanduľu, necítila som sa vôbec pohodlne. Tak som to nesilila a asi po 30tich hodinách som suchý pupočník prestrihla nožnicami.

Deti prišli večer domov a Margarétku si obzerali snáď bez dychu.
Prvkrát som ju obliekla po 7ich dňoch. V šatke som ju nosila od prvého dňa

Bolo to celé nádherné a čarovné, hoci občas náročné…
No stále tvrdím, že by som znova rodila zas, len tá výchova potom nie je tak jednoduchá, že? Keď treba byť kuchárkou, upratovačkou, opatrovateľkou, manželkou,,,,, a ešte občas sa aj realizovať 😀