Ako predísť traume (nielen) u dieťaťa?

v prípadoch, ak je napríklad dieťa svedkom nehody (dopravnej alebo ťažkého zranenia niekoho iného), hádky (alebo bitky, doma alebo vonku) alebo prežilo úraz (aj keď pre nás banálny).

Trauma nevzniká udalosťou samotnou, ale tým, ako na túto udalosť reaguje naše telo, náš nervový systém.

A to je u každej bytosti individuálne.

Preto ak napríklad dve deti padnú z rovnakej stoličky pri rovnakých podmienkach, môže sa stať, že jedno si poplače, „oklepe sa“ a ide ďalej. No druhé dieťa z toho môže mať traumu.

Každá bytosť však má v sebe prirodzené mechanizmy na spracovanie akejkoľvek situácie. Pozrite si toto video, kde antilopa skončila v zuboch leoparda, no toho niečo vyrušilo a antilopa prežila. Všimnite si, ako prebieha prirodzený mechanizmus obnovy – od šoku a úplnej strnulosti, cez zmenu dychu a triašku, až nakoniec dokázala utekať preč.

Toto je dôvod, prečo zvieratá v prírode netrpia traumami ako ľudia – nemajú neokortex, ktorý stále premýšľa a jendoducho nechajú telo robiť svoju prácu.

Úžasná správa je, že to dokážeme aj my, ľudia. A dokážu to aj naše deti. Stačí, že my im to umožníme a že im budeme držať bezpečné a pokojné prostredie a poskytneme láskavú a trpezlivú pozornosť.

Naša pomoc pri vybíjaní traumatickej energie u dieťaťa podporí jeho telo, aby mohlo desivú minulosť nechať za sebou. Je to tá najefektívnejšia forma PREVENCIE TRAUMY! Pretože sa rozpustí hlavná príčina neskorších symptómov vďaka tomu, že dochádza k deaktivácii energie „útoku alebo úteku“ skôr, než by sa mohla stať traumatickou spomienkou a prejaviť sa ako posttraumatické symptómy.

Táto hlboká obnova je prirodzený proces. Podobne, ako aj pôrod. Aj pôrod je prirodzený proces, ktorý je najlepšie nechať plynúť, nech sa proste deje a nezasahovať doň. A ako na to?

Úžasnú podporu a podrobný návod krok za krokom nájdete v knihe od psychológa Petera A. Levina a terapeutky a psychologičky Maggie Klineovej TRAUMA OČIMA DÍTĚTE. Napíšem vám sem v skratke body, čo robiť, keď vidíte, že dieťa (alebo ktokoľvek iný) je po silnom úraze (ale aj akejkoľvek inej traumatickej udalosti) pravdopodobne v šoku.

Prvá pomoc krok za krokom

1. Najprv si overte vlastné reakcie

– uvedomte si vlastnú hladinu strachu
– nadýchnite sa zhlboka a p-o-m-a-l-y vydychujte
– precítte vnemy vo svojom tele (nie emócie, ale pocit vo fyzickom tele, napr. roztrasenosť, otupenosť, chlad, zvieranie, horúčava atď)
– opakujte, kým sa prvotné rozrušenie nerozpustí
– precítte si chodidlá, členky, nohy, kontakt so zemou
– „Viem, čo mám robiť.“ akákoľvek nadbytočná energia vám pomôže s touto výzvou
– čas, ktorý strávite tým, že sa dostávate späť do pokoja, je dobre investovaný čas – zvyšuje vašu schopnosť byť plne prítomný pre dieťatko a dokážete rozpoznať, čo práve potrebuje
– váš pokoj zníži pravdepodobnosť, že dieťa vydesíte ešte viac

2. Vyhodnoťte situáciu

– známky šoku: zastrený pohľad, bledá koža, rýchly alebo plytký pulz či dych, dezorientácia, prehnaná emocionálna či naopak pokojná reakcia, príp. sa dieťa správa, akoby sa nič nestalo
– pri šoku dieťati nedovoľte vyskočiť a hrať sa ďalej, vezmite ho sadnúť/ľahnúť spolu s vami, napr. „Poď, nachvíľku si tu spolu sadkáme a počkáme, kým šok odíde.“
– pokojný a sebaistý hlas dáva dieťaťu najavo, že viete, čo je preňho najlepšie

3. Keď šok pominie, naveďte pozornosť dieťaťa k jeho vnemom v tele

– jemne sa ho spýtajte, čo/ako sa v telíčku cíti
– napr. „Aké je to teraz v tvojom brušku/hlavičke/v nohách…?“
– ak zmieni nejaký vnem (chlad, pichanie, tvrdosť…), spýtajte sa, akú to má veľkosť, tvar, farbu, aké je to ťažké
– pri malých deťoch, ktoré ešte nehovoria, skúste otázky: „Ukážeš mi, kde to bolí?“ „Je to tvrdé ako kameň?“….

4. Spomaľte a nasledujte rytmus dieťaťa starostlivým pozorovaním zmien

– pre nás dospelých je to ťažké, no pre dieťa umožní pár minút ticha medzi otázkami naštartovať fyziologické cykly hlbokej obnovy
– zabudnite na veľa otázok, rýchlo kladených po sebe
– opakujte si Som pokojná, prítomná pre teba, tu a teraz – prebytočná energia z traumatického zážitku sa dá do pohybu a môže sa uvoľniť, ale tento proces sa nedá urýchliť
– sledujte známky toho, že u dieťaťa sa cyklus obnovy dokončil – napr. prestane plakať, triasť sa, dych sa zmení na hlbší, uvoľnený, dieťa sa natiahne, zívne si, naviaže či preruší očný kontakt
– ukončenie jedného takéhoto cyklu nemusí znamenať, že proces liečenia je ukončený, môže totiž nasledovať ďalší cyklus
– preto udržujte pozornosť dieťaťa, aby naďalej vnímalo svoje vnemy v telíčku
– ak dieťa javí známky únavy, toto „sedenie“ ukončite

5. Uznajte fyzickú reakciu dieťaťa

– nezastavujte slzy ani chvenie vášho dieťaťa
– pripomínajte mu, že čokoľvek sa stalo, už to skončilo a bude to v poriadku
– je nesmierne dôležité, aby reakcie dieťaťa pokračovali dovtedy, kým samy od seba prestanú
– je vhodné dieťaťu povedať, že plač ti triaška sú v poriadku a sú zdravé a žiadúce
– môžete mu napr. povedať: „Dobre, len nech sa všetko strašidelné/boľavé z teba vytrasie von…“

6. Dôverujte vrodeným schopnostiam uzdravenia vášho dieťaťa

– vašou hlavnou úlohou, akonáhle proces liečenia začal, je NEPRERUŠIŤ ho
– dôverujte vrodeným schopnostiam vášho dieťaťa uzdraviť sa a vašej schopnosti dovoliť, aby k tomu mohlo dôjsť
– možno vám pomôže predstaviť si/uvedomiť si prítomnosť vyššej sily, Boha, či zázraku prírody, ktorá vám je práve nablízku
– vy len zostaňte s dieťaťom v prítomnosti a držte bezpečný priestor
– aby ste znížili riziko prerušenia procesu, nemeňte polohu dieťaťa, neodvádzajte jeho pozornosť (aha, lietadlo), nedržte ho až príliš tesne, neseďte príliš blízko ani príliš ďaleko, hlavne nech má dieťa pocit pohodlia
– keď sa dieťa začne znova orientovať v priestore, je to známka kompletizácie

7. Podporte dieťa, aby si oddýchlo, aj keď veľmi nechce

– hlboké vybitie prebytočnej energie z traumatizujúcej udalosti (kedy nervový systém nastaví celé telo na boj alebo útek) pokračuje v priebehu odpočinku a spánku
– nezačínajte rozhovory o nehode, neskôr sa k tomu možno bude chcieť vrátiť samo
– všetky fyziologické zmeny, ktoré sa dejú pri vybíjaní prebytočnej energie, prejdú automaticky, jediné, čo je potrebné urobiť, je poskytnúť tiché a pokojné prostredie
– pri úrazoch hlavy pozor, poraďte sa najprv s lekárom, či je bezpečné, aby dieťa zaspalo

8. Venujte pozornosť emocionálnym reakciám vášho dieťaťa

– neskôr, keď si dieťa oddýchlo a je pokojné, možno aj na druhý deň, urobte si priestor a pohovorte si o tom, ako sa cíti a ako prežívalo poslednú skúsenosť
– spýtajte sa ho, čo sa stalo, nech povie o tom, čo cíti (zlosť, smútok, obavy, zahanbenie, vinu…) a povedzte mu, že tieto pocity sú v poriadku a že mu rozumiete
– môžete zdieľať, že ste prežili podobnú skúsenosť a „normalizovať“ túto situáciu
– uvoľneniu emócií môže pomôcť maľovanie, kreslenie, práca s plastelínou, hra s figúrkami….

9. Jeden môj krok navyše, ktorý nikdy nevynechám

– ošetrenie prsíčkom:
– ak je vaše dieťatko ešte dojčené a prežilo nejakú situáciu, kedy je očividne v šoku alebo strašne plače, pritúľte si ho a počkajte, kým SAMO prejaví záujem o dojčenie – čítate dobre, neodporúčam hneď strkať prso, keď dieťa ručí alebo keď má obrovsky rozšírené zrenice a nereaguje…. nechajte ho vyplaviť emóciu alebo skúste nadviazať komunikáciu
– pri väčšom dieťatku, ktoré už má slovnú zásobu, si viem predstaviť, že dojčenie príde až po skončení cyklu, prípadne niekde uprostred a po krátkom dojčení bude pokračovať (alebo možno zaspí a bude pokračovať v spánku a vrátiť sa k tomu môžete opäť neskôr)
– ošetrenie „liečikom“:
– v prípade, že ide o porezanie, popálenie, poškriabanie, odretú kožu, rozťatú hlavu, peru a pod., dávam ihneď na miesto éterický olej z Kadidla, prípadne Slamihy na zastavenie krvácania
– v prípade udretia, buchnutia, modriny, vykĺbenia, vyvrtnutia a pod., dávam ihneď na miesto éterický olej z Mäty alebo zmes Rescuer (väčším deťom dávam DeepBlue tyčinku)
– pri zranení dávam homeopatikum Arnica Montana, pri rozťatej pere Hypericum Perforatum, pri údere hlavy Natrum Sulfuricum
– v prípade emočne extrémne náročnej situácie, kedy dieťatko nie je zranené fyzicky, dávam zmes Balance dieťatku na krk a sebe na hrudník – ako sa ku mne túli, tak zároveň túto upokojujúcu a uzemňujúcu zmes aj vdychuje (mne sa osvedčil, vám môže pokojne vyhovovať viac Levanduľa, Magnólia, Kadidlo či čokoľvek iné), pri šoku je vhodná zmes Bazalka a Mandarínka

Tento postup je samozrejme vyňatý z knihy a ak vás táto téma zaujala a chceli by ste pomôcť svojmu dieťatku možno aj spätne, ak nejaký traumatický zážitok už má za sebou dávnejšie, je to možné a táto kniha vám v tom pomôže.

A okrem dieťaťa môžete pomôcť komukoľvek. Napríklad tam autor opisuje príhodu, ako pomohol mladému mužovi na motorke, ktorého zrazilo auto a bol očividne v šoku.

Okrem iného v knihe nájdete aj podrobne rozpísané príznaky traumy u rôznych vekových kategórií, aj u bábätiek. Pre vás, ako matky, môže byť toto úžasná pomôcka!

Verím, že som vás týmto krátkym článkom inšpirovala a prajem vám, aby ste nemuseli nikdy podávať takúto prvú pomoc. A ak, tak len v takých prípadoch, ako je neškodný pád z postele ♥