Ako som zas použila lieky

Po prvej vlne, kedy som si toto leto siahla na dno, prišla druhá vlna, kedy som pochopila, čo asi cítil človek, ktorý povedal, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. (Mimochodom, ja fakt nemusím tieto pesimistické citáty, napísala som ho sem skôr pre pobavenie sa nad mojou situáciou.)

Keď sme si poriešili červíčky a črevnú chrípku (píšem o tom tu), mali sme pár dní na „výdych a nádych“ a potom prichádza ďalšia choroba.

Začína to nevinne – kašľom – Matúško (6 r) zo dňa na deň začína každé ráno kašľať, no cez deň je všetko ok. Pripisujem to tomu, že v horúcich dňoch mal studenú zmrzlinu alebo studenú bublinkovú limonádu.

Postupne však začína kašľať aj Dorotka (8 r) a kašeľ sa im akosi zhoršuje.

Síce máme ísť o dva týždne na dovolenku, to je však habadej času na uzdravenie, takže ostávam pokojná a všetci sa na našu dovolenku po dlllhom čase veľmi tešíme.

Do tohto prichádza odstávka teplej vody. Ako každé leto, hovorím si, opravia, čo treba a pustia ju skôr, než je plánované. Tak aj je..

Samozrejme od prvého kašľa nasadzujem najlepšie kalibre

…a to sú: éterické oleje (tymián, eukalyptus, Air, OnGuard) -a zvýšené dávky prírodného vitamínu C (acerola), a k tomu vydávam striktný zákaz až do dovolenky na: zmrzlinu, studené a aj bublinkové nápoje.

Takto to ide pár dní, deťom sa stav pomaličky zlepšuje, no teraz prichádzam na rad ja. Nevadí, stále neklesám na duchu, veď priebeh mám rovnaký ako deti, takže viem, že stačí týždeň a budem fit.

Po pár dňoch však prichádza zvrat!

Keď si už myslím, že je táto pár dňová viróza za nami, všetkým sa postupne stav opäť zhoršuje!
Pridávajú sa teploty…

Dovolenka sa blíži…

A keď počujem, že nejaké dieťa zakašle alebo mi povie, že: „Mamí, mňa bolí hrdlo..“, normálne dostávam do brucha kŕč a celá stuhnem!

A aby toho nebolo málo, prichádza ďalšia odstávka teplej vody. No nie na tri dni… ale rovno na TRI TÝŽDNE!

Takže doma sopľavé deti, vonku 40 stupňov, ja som dnes dostala menštruáciu a teplá voda nikde.

Môj vnútorný stav nejakej emočnej harmónie by som márne hľadala. No stále sa snažím neklesať na duchu.
Veď nevadí, deťom stačí umyť nohy a ja sem-tam tú sprchu nejak vydržím, veď v lete je najlepší čas začať s otužovaním (áno, to je pravda, pokiaľ vás to posilní a nie položí, ako mňa).

Deň za dňom vnímam, ako sa napätie v mojom tele zvyšuje

Ako moje vnútro stále viac tuhne. A prichádzajú prvé príznaky úzkosti. Síce len malé, no v noci pred spaním začínajú staré známe stavy. Ach, zase…?! 🙁 Nevadí, zvládnem to, naolejujem sa… každý večer líham s Kopajvou, Medovkou, zmesou Peace… Opakuje sa to ďalšiu noc. A ďalšiu noc zas… Už sa posťažujem aj svojmu Dušankovi, aby bol pripravený, ak budem potrebovať akútnu pomoc (už tak raz veru bolo, že sme skoro volali 112).

Konečne mi dopne, že mám aj cez deň používať oleje, a tak sa celý deň natieram Ružou, Magnoliou, Adaptivom… V difúzore idú oleje nonstop – proti kašľu a chorobe tie najsilnejšie kalibre, ako Tymián, OnGuard, Majorán, Eukalyptus… (z Tymiánu ma už začína naťahovať 😀 )..

Tieto moje stavy pred spánkom sa opakujú noc čo noc, keď si ľahnem a zaspávam, až sa dostávam do takého štádia, že už poobede mám úzkosť z toho, čo ma v posteli čaká. Zas. Aj napriek olejom.

A moje plány?

Dovolenka je za dverami a všetky plány, ktoré som mala, som proste zrušila:  žiadne nákupy, prípravy, pečenie, upratovanie, pôjdeme tak, ako sme, len nech sa uzdravíme.

Ha ha ha…
Aj keď, aspoň Matúškovi sa KONEČNE kašeľ lepší.
Ale Dorotka akoby jeden deň lepšie, druhý deň horšie, a do toho začala aj Margarétka s teplotami.

A ja mám taký dráždivý a dusivý kašeľ, že sa mi zdá, že mi večer už puchne hrtan. Nevládzem miestami ani dýchať. Už úplne klesám na duchu, plačem a ľutujem sa jak najväčšia chudinka.

Nadávam na celý svet!

Načo sú mi oleje, keď sa nič nelepší?!

Načo je dojčenie a slávne protilátky?!

Načo, keď malá nakoniec aj tak ochorie rovnako, ako my?!!!

Prišli na rad lekári

Je piatok a ja fakt netuším, čo robiť. Od soboty máme zaplatenú chatu na Liptove a polka rodiny v posteli. Tak nič, idem kontaktovať doktorku – aj moju a aj našu milú pani pediatričku.

Samozrejme, v dnešnom svete na hlavu, ak potrebujete vyšetriť  a máte respiračné ochorenie, nesmiete prísť bez covid testu 😀 Jedno veľké šťastie v tejto situácii však máme – už máme konečne auto!! Takže sadám do auta a idem si dať spraviť test. Hurá, negatívny (aj keď, cha cha cha – s akou pravdepodobnosťou..?)

Idem po deti a ideme k doktorke. Predsa len, nech ich popočúva a skontroluje CRP, nerada by som absolvovala zápal pľúc na dovolenke v cudzom meste, na neznámej pohotovosti.. Výsledky sú celkom dobré, ATB nie sú potrebné a naša skvelá pani doktorka (ach Bože vďaka nekonečná za ňu) nám poradí niekoľko úžasných tipov. Odchádzam o balvan ľahšia.

Vyšetrenie u mojej doktorky dopadne podobne, žiadny extra nález, vraj viróza, ale vezme stery z hrdla a nosa. Ja si však pýtam aj nejaký liek proti kašľu, pretože nevládzem takto existovať a neviem si predstaviť šoférovať po diaľnici a dostať pri tom záchvat kašľu.

Od doktorky idem rovno do lekárne (čo zvyčajne vôbec nerobím, keďže doteraz sme sa fakt vždy liečili olejmi, čajmi a vitamínmi). Kupujem drahé sirupy proti kašľu, „cukríky“ na hrdlo, sprej do nosa.

Doma si radšej ani neotváram príbalový leták, lebo viem, že keby som si prečítala, čo obsahuje a aké sú vedľajšie účinky, radšej by som si ten liek ani nedala.

Večer si líham po dlhých dňoch s citeľnou úľavou od kašľa a nádchy, s nádejou, že sa ráno zobudíme a zázračne budeme všetci zdraví. A už keď nič neupracem, tak aspoň stihnem do obeda pobaliť kufre. Samozrejme, moje každovečerné stavy pred spánkom si nedajú pokoj ani dnes, ale ukľudňujem sa, že je to len z choroby.

Konečne prichádza deň D

Deň, kedy odchádzame po dvoch rokoch na dovolenku na hory. Ako ja MILUJEM hory a les! Dúfam, že nám tam ten vzduch prospeje (ako aj naša pani dr hovorila).

Snažím sa pobaliť veci, ako tak spratať byt… Dušanko rieši posledný nutný nákup a povysáva. Po dvoch hodinách však mám pocit, že nijak nepostupujem…
Dušanko začína byť nervózny.
Margarétka uplačkaná…
Ach jaj…
Ja mám teplotu, s plným nosom ledva dýcham, kašľem..

No nič, nevadí, dám si lieky až pred odchodom, aby mi náhodou počas jazdy nevyprchal ich účinok.

Pred odchodom si teda dávam sirup, sprej do nosa a paralen. V aute si pocmúľam cukrík (inak je fakt mega, vôbec ma po ňom nedráždi na kašeľ, hoci rovnaký účinok má aj štvrť kvapky zmesi Air do hrdla). A ako zázrakom nám nič dôležité (okrem zdravia) nechýba.

Lenže kým mi lieky zaberú, tak dvakrát spravím taký kiks pri šoférovaní, že môžem ďakovať jedine anjelovi Strážnemu, že nemáme nehodu!

Prichádza úľava…či?

Asi po pol hodine konečne cítim úľavu a lieky začnú zaberať. Ale mám pocit, že musím oči pučiť, aby som vôbec videla pred seba. A aby toho nebolo málo, takmer celú cestu nám leje jak z krhly.

Sranda je, že sme chceli ísť pôvodne cez Čertovicu, aby sme sa vyhli kolóne za Ružomberkom, no navigácia nás nejakým omylom naviedla na Donovaly (ja som vedela, že sme mali odbočiť inde 😀 ). Ale až cestou domov pochopím, že to bolo veľké preveľké šťastie, pretože v tom stave, v akom som bola, a v tom lejaku, aký bol po ceste, by som tie zákruty na Čertovici zvládla asi veľmi, veľmi ťažko.

A na dovolenke otváram príbalové letáky liekov a zisťujem, prečo sa mi tak zle šoférovalo, prečo som tak zle videla. To kvôli tým liekom! Oni síce potlačili prejavy choroby – nemala som teplotu, nedusil ma kašeľ, voľne som dýchala. Ale v podstate človek po nich môže byť malátny, môže mať rozšírené zreničky, rozostrené videnie. A preto som si musela vkuse šúchať oči a „zaostrovať“ na vozovku. Ach, hovorím, všetci naši Anjeli pri nás stáli.

Prosím, nikdy toto neskúšajte, je to podľa mňa hrozne nebezpečné. Dnes by som už konala inak. Buď by som tú cestu odložila na poobede alebo na ďalší deň a radšej by som sa z tej teploty pár hodín vyspala.

Choroba doznieva

Inak, ako sme prišli do chaty, tak som zas na večer dostala teplotu. Zaspala som tak, že ani neviem, ako. Zobudila som sa v noci, stále s teplotou, ale s akýmsi dobrým pocitom, že „Už sme tu a sme živí“.

A viete, čo je fascinujúce? Že som tam každú noc zaspala bez akéhokoľvek stavu úzkosti!!!!

Pocit úzkosti, respektíve už len také pozostatky z toho, mi kdesi hlboko v bruchu ostali..

Ale každý deň som sa sprítomňovala pozeraním na tie hory prekrásne. Sledovaním našich úžasných, živých, veselých a šťastných detí. Bolo to nesmierne liečivé!

…
Matúško ešte dostal v nedeľu teplotu, ale za jednu noc ju vyspal.

Takže spätne z tohto celého sa mi zdá, že sme opäť boli chorí tak, že najprv na nás zaútočil jeden „kašľový“ vírus, ktorý sme zvládali bez teploty. A potom prišiel druhý „chrípkový“ vírus, ktorý nás dosť zložil a telo už použilo silnejšie zbrane – teplotu.

Ale v podstate sme sa v tých horách všetci uzdravili.

Konala by som dnes inak?

Ťažko povedať.

Viem, že by som tú chorobu zvládla bez liekov, keby som nebola psychicky tak veľmi vyčerpaná kvôli tým úzkostiam. Fakt som mala pocit, že to neprežijem. A buď by som sa už úplne zrútila z toho, že som niekoľko nocí spala len pár hodín – alebo som si mohla zvoliť úľavu v podobe syntetických liekov s vedľajšími účinkami.

Najhoršie bolo, že to moje rozpoloženie ovplyvňovalo celú rodinu. Choré deti potrebujú silnú mamu. Hoc aj chorú, ale aspoň ako- tak vnútorne vyrovnanú. A ja som bola proste nepoužiteľná.

Ale už dva razy predtým som zvládla zápal priedušiek s úporným kašľom bez liekov.

Raz, počas druhého tehotenstva, dokonca aj bez olejov, pretože sme ich ešte nemali. Vtedy som si vo dne v noci nahrievala na panvici nakrájanú cibuľu s tvarohom posypanú sušeným tymiánom a rozmarínom a túto nevábne voňavú zmes som si prikladala na hrudník, zakryla fóliou a teplým uterákom. A pojedala som ohromné množstvá cesnaku 😀 Ach, dodnes sa na tom toľko smejem 😀 Návody na takúto liečbu som spísala v tomto článku.

Ale prezradím vám jedno tajomstvo.

Počas týchto dní, počas tejto choroby, som pochopila, že éterické oleje vlastne ani … ále o tom nabudúce v inom článku 😀