Duchovný ofajč

Tento rok v júni som si splnila sen a po prvý raz v živote som išla na oslavu Slnovratu.

Už pár rokov veľmi túžim zažiť slovanské oslavy späté s prírodnými cyklami. Lenže najprv sme nemali auto (ani stan ani peniaze nazvyš), potom sme auto mali (aj peniaze), ale môj Manžel tomu naklonený nebol a ja som bez neho nechcela ísť (aj keď by som sa mohla vyhovoriť na „malé deti“, ale vieme, že to nie je prekážka). A tento jún mi Manželík odišiel pracovne na dlho a ďaleko a keďže sa spojilo toľko premenných, tak som to využila. Už som sa ozaj nemohla na NIČ vyhovoriť, upiekla som bublaninu, pobalila vodu, naložila deti do auta a vyrazili sme.

Mohol to byť úžasný zážitok, keby….

…keby to namiesto toho nebola ešte úžasnejšia LEKCIA pre mňa 😀

Tento rok si už celkom začínam zvykať, že všetky tie uvedomenia, aha momenty, posuny, „shifty“ sa udejú zrazu, z ničoho nič v tej najnečakanejšej situácii (už ani nedokážem spočítať, koľkokrát mi od januára vybuchla nad hlavou obrovská žiarovka haha).

Prvé jemné sklamanie (lebo očakávania)

prišlo hneď na začiatku, keď som sa dozvedela, že to nebude SLOVANSKÁ oslava, lebo sa nemusíme neustále škatuľkovať do nejakého druhu. Nuž, škatuľkovať sa nemusím, to je pravda, ale úprimne som sa tešila, že tie tradície našich dávnych predkov zažijem naživo, na vlastnej koži.

Čo ma však odpálilo totálne, bolo správanie jednej osoby

Najprv ma dojala, keď pri predstavovaní v kruhu účastníkov sa moje deti nechceli predstavovať (sú hanbliví pred cudzími ľuďmi a VÔBEC to neriešim, pretože hanblivá som aj ja a naučila som sa s tým pracovať až v dospelosti), tak som ich predstavila ja a tá osoba zapotila na plné hrdlo:

„A vy čo nemáte jazyk?!“

A ja jej na plné hrdlo: Ale majú jazyk!

Ja som na svoje deti dosť citlivá, ak niekto na ne akýmkoľvek spôsobom útočí a neviem, či ma to niekedy prejde 😀 Asi je to údel matky… Takže vo mne ostala zmes tak intenzívnych nepríjemných pocitov, že som mala čo robiť, aby som zastavila samovývrtku a udržala jazyk na slušnej úrovni (a relatívne slušnom tóne).

A po chvíli ma správanie tej osoby dojalo druhý raz dvojnásobne, až som cítila, ako mi pulzuje krv v spánkoch: keď sme robili hry v kruhu, stáli sme vedľa seba ja, potom deti a hneď tá osoba. A pri tlieskaní do radu tie moje deti ZAKAŽDÝM VŽDY preskočila (tleskla hneď po mne). Najprv som si hovorila: Lenka, nenechaj sa vytočiť, bav sa. Ale keď vypustila so širokým úsmevom z úst:

„A detičky preskakujeme? :D“

Myslela som, že jej odhryznem hlavu 😀 😀 Jáj, teraz sa na sebe tak smejem, ale vtedy som cítila naozaj ZLOSŤ! A štekla som po nej: Ja NEVIEM, KTO ich preskakuje!!!

Jasné, deti boli pomalšie, mohli by sme povedať, že „kazili“ vlnu, ale preboha, SÚ TO DETI! Dajme im šancu. A navyše, v pozvánke nebolo ani náznakom, že by táto akcia nebola vhodná pre deti.

Mala som sto chutí v tom momente schmatnúť deti a odísť s pekne mrzkým prskaním, ale povedala som si, že DÁM TOMU ŠANCU. Veď to aj tak nie je o tej osobe, ale O MNE a riešiť sa mám ja sama, nie nejakého hulváta.

Bohužiaľ, moje rozčarovanie som až do konca akcie vôbec nespracovala, nerozpustila, takže som si tie rituály v podstate moc neužila…

Chce sa mi napísať, že som nič extra necítila (a to ja mám teda riadne citlivé prežívanie a veľa energií cítim v tele úplne presne a zreteľne), ale keď si tak na to spomínam, tak som zažila pár nádherných okamihov s niekoľkými dušami tam.

Inak mi celý čas myseľ bežala na plné obrátky. A pokračovalo to aj doma.

Prišli sme strašne neskoro a ešte aj keď som si ľahla do postele a deti už dávno odfukovali, hnev ma stále nepúšťal. Respektíve, ja som nepúšťala jeho 😀 😀

Dookola som sa pýtala:

ČO PREPÁNAJÁNA SOM SA MALA V TEJTO SITUÁCII NAUČIŤ?!?!?!

Po nejakom čase prehadzovania som otvorila instagram, že si pozriem, či sú nejaké foto z akcie, že by som si očekovala tú osobu, kto je to zač.

Ľudia moji, mňa v tom momente skoro vyrútilo z postele a v tom momente som POCHOPILA

Ten profil nablýskaný akoby nepatril tej istej osobe! Anjeli, vibrácie, mandaly, energia, liečenie zvukom … akože „duchovná úroveň“ už niekde neviemkde…

Ja na to neveriacky pozerám, že AKO?!?! AKO sa môže človek, čo takto pôsobí navonok, správať k deťom ako k menejcenným? Bez rešpektu.. K deťom, čo sú vlastne absolútne dokonalé bytosti v tomto svete…

Ja sa priznám, že kým som nemala vlastné deti, tak som k deťom všeobecne nemala nejak vzťah. Dokonca tesne predtým, než som otehotnela, som mala presne tie názory, že „čo si tie matky o sebe myslia, čo tie svoje deti nespacifikujú, keď len vreštia“ 😀 😀 ha ha ha tak sa dobre bavím na sebe… No napriek tomu som NIKDY žiadnemu dieťaťu nepovedala také povýšenecké či vysmievacie slová. Ani svojmu a už dupľom nie cudziemu, ako dotyčná osoba.

Viete, čo mi v tej posteli vtedy došlo?

Že ja s kľudným svedomím si budem ďalej tvoriť na sociálnych sieťach a písať svoje uvedomenia, nevyžiadané rady (chacha :D) a tipy, pretože to robím ÚPRIMNE, zo srdca, s čistým zámerom. Nie je to len pretvárka, nie je to len moderné povrchné duchovno. Je to niečo, čo skutočne žijem, čo viem, že môže pomôcť.

Darmo si spravím kurz liečenia tibetskými miskami, keď potom idem medzi ľudí a správam sa k deťom akoby boli sprosté.

Moje sebavedomie vtedy stúplo zas o latku vyššie.

Nie preto, že by som sa cítila viac/ vyššie/ ďalej než dotyčná osoba. Ale preto, že dovtedy som si myslela, že NIE SOM DOSŤ DOBRÁ, pretože nemám taký onaký makový kurz z duchovnej oblasti a čo mám čo poúčať ľudí.

Ale v tom momente v noci som pochopila, že SOM DOSŤ a že každý z nás JE a že každý môže svojím úprimným konaním niekomu pomôcť.

A áno, aj tá osoba, z ktorej som si nechala takmer krv vybublať 😀 Riadne veľa ma naučila a ja som za ten únavný večer PLNÝÝÝ nepríjemných pocitov dnes NEKONEČNE VĎAČNÁ.

Takže také pripomenutie pre vás, ktorí ste dočítali až sem:

Neverte všetkému tomu duchovnému ezo-humbuku na sociálnych sieťach.

(áno áno, ja viem, že to my všetci vieme, ale priznajme si, koľkokrát pri skrolovaní v tej záplave dokonalých fotiek a duchovného sebarozvoja pocítime, že „nie sme dosť“?)

Toto nie je jediný silný prípad

Raz som bola svedkom, ako človek, ktorý roky tvorí na sociálnych sieťach obsah o sebarozvoji, uvedomení, energii, vibráciách a pod., SA VYHRÁŽAL mojej blízkej kamarátke (videla som správy na vlastné oči a uši!). Doteraz tvorí, doteraz ho ľudia žerú, no ja viem, čo v súkromí dokáže, aké zákerné kroky robí v biznise… a keď ho niekto z mojich priateľov prezdieľa, pfúúú, priznávam bez obalu, že mám chuť vykričať do sveta že ĽUDIAAAA ZOBUĎTE SAAAA!!! 😀

Takže, prosím, nerobme si žiadne žalúzie… ilúzie… Ani o mne (vždy tak s úsmevom príjmem kompliment, ak mi niekto povie, ako milo pôsobím, a pritom viem, ako dokážem doma v PMS spraviť krik na celú kocku sídliska)..

Buďme úprimní a hlavne láskaví a hlavne k deťom a k sebe samým

P.S. Týmto článkom som naozaj nechcela nikoho konkrétneho očierniť, ale dať dôraz na to, že realita je OVEĽA ČASTEJŠIE úplne iná, než by sme čakali.