Neplánované predvianočné stíšenie

Alebo ako som pred Vianocami namiesto zhonu nechtiac spomalila

Ako si užívate tieto decembrové dni? Čas adventu, prichádzajúcich vianočných sviatkov, blížiaceho sa slnovratu… Čas skracujúcich sa dní a predlžujúcich sa nocí, kedy už o 4 poobede sa zdá, že by sme mali chystať posteľ na spanie… Čas stíšenia, kedy nás to viac volá do seba samých.

Teda, aspoň ja toto stíšenie a hľadanie V SEBE tento rok intenzívne pociťujem.

Niekto možno zažíva zrýchlenie – chystanie Vianoc, nákupy potravín, darčekov, pečenie, upratovanie, zdobenie…. plánovanie návštev, ukončovanie roka v práci..  Ja však prežívam úplné spomalenie.

Predvianočné „besnenie“ ma tento rok obišlo… nie však plánovane 😀
Ostala som finančne na mizine tak, ako už dlhé mesiace nie.

Pozor, vôbec sa nechcem ľutovať!

..nooo, možno kúúsoček 😀 keď je mi smutnejšie a zamyslím sa nad situáciou, tak to moje vnútorné dieťa trochu mrnčavo kope, že čo sa mu to chúďatku udialo 😀

Som si totiž plne vedomá toho, že to, na čo som myslela, ako som sa cítila a na aké myšlienky som zameriavala pozornosť v lete (cca od mája), sa premietlo v novembri do reality.

(vidíte to? ako sa nám tá doba zhmotňovania skracuje, že? jeden deň si nakvantujete a o necelého pol roka máte sen zhmotnený, či už pozitívny alebo negatívny)

A na čo som to teda celé leto myslela?

Bála som sa, čo bude v septembri.

Keď mi skončí bezpečie a istota v podobe v podobe rodičovskej dávky každý mesiac(povedzme si narovinu – v rodine, kde je príjem do 2000€, je 350€ veľká čiastka).

Keď môj Dušanko má začať od septembra pracovať ako SZČO, čiže opäť – „bezpečie a istota“ v podobe PN, preplatenej dovolenky a žiadna starosť s odvodmi bude zrazu fuč.

(Podotýkam, že týmto procesom veľmi rada prejdem, pretože mojím cieľom je byť slobodná, nezávislá, sebestačná, a to v „istotách“ systému ťažko dosiahnem)

A do toho celého začiatok školy (deti sú na domácom vzdelávaní), pričom namiesto jedného školáčika máme mať zrazu dvoch: dcérka, ukážkové dieťa, ktoré rado dodržiava pravidlá a rado sa učí, ale syn, ten je opak. Navyše, je bežné, že všeobecne majú chlapci menší záujem o učenie sedením pri stole.

Takže z predstavy, že sa s ním budem musieť  denne učiť („aby sa naučil písať a počítať“), k tomu v pokoji zvládať výraznú osobnosť našej najmenšej trojročnej a najmä! začať SKUTOČNE pracovať, pretože z manželovho príjmu by sme ťažko vyžili, a ako to, do kelu, celé budem stíhať a zvládať, sa mi krútila hlava a dostávala som doslova závraty a slabosť.

Tieto obavy, rozumej výplody mojej mysle, sa postupne premietli aj vďaka ďalším pár stresom do obrovských úzkostí, ktorými som v lete prešla.
Potom prišiel september. Žiadny koniec sveta sa nekonal, takže to vo mne poľavilo a cítila som sa omnoho lepšie.

Niekoľkotýždňové obavy sa však začali zhmotňovať

A realita po mojom intenzívnom sústreďovaní sa na budúcu katastrofu sa začala ukazovať: málo predajov mojich služieb a ani doTERRA mi zrazu nešla tak hladko.

Našťastie, po 5 rokoch v doTERRA už mám krásny pasívny príjem, ktorý sa „akoby generuje sám“. Avšak viete ako, takto to nie je úplne ono, také to šťavnaté bohatstvo, ako keď sa vám darí a z toho zdaru vám prichádzajú peniaze v obrovskom množstve. Stále som však mala príjemný dostatok.

Vrcholiť to začalo v novembri, kedy som skrz nejaké zmeny v doTERRA prišla o podstatnú časť príjmov (najprv skončenie rodičáku, a teraz toto, uf)..

Nehovorím, že by sme boli na mizine! Určite sú rodiny, ktoré musia vyžiť z polovice toho, čo my. No pre náš životný štandard to bol ohromný škrt cez rozpočet.

Ale pozor, to sme si nezačali nejak vyhadzovať z kopýtka a kupovať nové oblečenie či šperky (a keby aj, no a čo, veď aj z toho má niekto číru radosť a je to krásne ♥ )… Ale konečne sme si dopriali kvalitnejšie potraviny, po rokoch máme auto, dávam si do kopy zúbky, plus riešime nejaké zdravotné veci prírodnou cestou, čo tiež nie je najlacnejšie.

Poplakala som si veru. Ale všetko som na určitej úrovni chápala. Tak som sa len starala o svoje dotknuté vnútorné dieťa, ktoré plakalo, kopalo, sťažovalo sa 😀 A dosť intenzívne som pracovala so svojou mysľou, aby som ju presvedčila, že toto je len výsledok predchádzajúceho obdobia a to ďalšie môže byť iné.

A koncom mesiaca to nakoniec vyvrcholilo tým, že nám prišli nečakané výdavky (viete ako, keď sa zrazu v najnevhodnejšej chvíli pokazí pračka alebo auto a najlepšie všetko naraz) a ja som ostala v mínuse. V peňaženke dve eurá a na bankových účtoch mi svietili mínusové čísla! Toto sa mi nestalo už dávno pradávno. Nikdy nezabudnem na tie pocity zúfalstva, to prepočítavanie drobných pred nákupom, tie pocity úzkosti, ako vyjdeme do ďalšej výplaty… Verila som, že toto už je za mnou! A ono je to znova tu!

Ako sa to mohlo stať?! Ako to, že som si na to nedala pozor?!

Strááášné depky, smútok, plač, hnev, zúfalstvo, úzkosť, pocit bezvýchodiska a bezmoci…

V hlave mi občas prebehli myšlienky pochopenia, že prečo to tak je a prijatia, že to tak je… No tie pocity v tele boli silnejšie a vždy nakoniec pomohli prebiť sa tým negatívnym myšlienkam…

Našťastie som neupadla do nejakej depresie či paniky, ako sa to udialo napríklad v lete.

Obránila som sa tým, že som vypla zmysly. Nasadila som si akési klapky na oči a uši (tie vnútorné uši), aby som nevidela a nepočula a vôbec nevnímala moju desivú finančnú realitu. A hoci som fungovala vcelku normálne (koniec koncov, už som tak nie raz bola, takže fyzická schránka to celkom fajn zvládla :D), s vypnutými zmyslami som si nevedela tak užívať krásnu realitu (napríklad moje úžasné deti či blízkosť s Dušankom).

Vedela som, že toto takto nemôže ďalej ísť a tak som sa v mysli denno-denne pýtala otázky: Čo mám robiť? Kam sa mám pozrieť? Čo mám uvidieť? Ako to zmeniť? Na čo sa zamerať?

Riešenie na seba nenechalo dlho čakať.

Prvý krok – ešte skôr, než sa ten mínus objavil na mojom účte – bol, že som si u kamarátky Janky dala „očistiť“ cez SRT metódu svoj vzťah k peniazom.

Napr. mojej sestre sa toto prečistenie OKAMŽITE preukázalo v realite. Ha ha, u mňa to bolo úplne naopak. Moja realita v tom čase ešte nebola „u konca“ a až následne po čistení prišli tie udalosti, vďaka ktorým som sa dostala do mínusu. Premýšľala som, čo sa, do čerta, udialo na čistení, keď skutočnosť je ešte horšia, než predtým?!

Ono sa to ale MUSELO takto udiať (v mojom prípade ovšem, vo vašom by to tak nemuselo byť).

Ono sa to vyčistilo V MOJOM VNÚTRI!

Pretože to, čo sa začalo diať asi týždeň po SRT, neviem pomenovať 😀

Už som to raz zažila, asi pred dvoma mesiacmi, kedy mi pri SRT s Jankou, na ktorom som vtedy chcela prečistiť tie letné úzkosti, sa na moje ohromné prekvapenie ukázali veci, ktoré ma potom smerovali k riešeniu sebalásky a sebahodnoty. A následne sa týždeň čo týždeň diali také vnútorné procesy, že som nestačila chápať a realita sa mi odzrkadľovala tak, že mi všetko začalo dávať zmysel.

A teraz to isté.

Niekto by povedal, že je to náhoda, že som absolvovala SRT a potom som začala čítať nejakú knihu. Ja však už VIEM, že ak by aj existovali náhody, toto iste nebol jeden z tých prípadov. 🙂

Mesiace a mesiace premýšľam nad tým, kde mám blok v prijímaní peňazí.

Ani nie tak hojnosti. Tej mám dosť v celom svojom živote a som si toho vedomá – áno, vďaka tomu máme vždy čo jesť , bez obáv kde bývať, pekné oblečenie a t ď, sme ako rodina spolu v harmónii, láske a zdraví…

Avšak ja sa naozaj nemôžem uspokojiť len s prežívaním, obzvlášť, keď mám tri deti, ktorým chcem dať to najlepšie (vrátane lásky a pozornosti samozrejme.. no ťažko sa mi dáva pokoj, láska, prijatie a prítomnosť, keď prežívam obavy z toho, za čo nakúpim o dva dni jedlo).

A ani sa NECHCEM uspokojiť,  keď viem, že sa dá aj inak. Nehovorím, že si neuvedomujem hojnosť a požehnanie každý deň. Ja sa viem tešiť z „maličkostí“, dokážem sa rozplakať od dojatia z toho, aké mám úžasné deti, dokonalého muža a tú najpohodlnejšiu posteľ. Tu však ide o akýsi vyšší level 😀 neviem to pomenovať.. Snáď mi rozumiete…

Podvedomie mi nejaké náznaky ukazuje, také potrhané kúsky viet….ale akoby som to nedokázala zlepiť dohromady, do súvislého textu, ktorý by som pochopila….
Nedokázala som vidieť ten DÔVOD. Nájsť ten koreň…kde je nejaký prvotný blok a čo treba vymazať, prepísať, aby som už konečne nemala núdzu o peniaze!

A zrazu??? Zrazu mám v ruke knihu, ktorá mi vypaľuje zrak na každej strane – čo odsek, to uvedomenie, čo kapitola, to hlbšie pochopenie!

Rozumiete, ja o tej knihe viem už niekoľko mesiacov. Ale nekúpila som si ju. Teraz viem, že keby som ju čítala na jar, nedala by mi to, čo teraz.

Mám pocit, že som sa naučila čítať knihy len nedávno

Ja tie knihy nečítam, ja ich študujem. Konečne som sa to naučila vďaka spolu-čítaniu so ženami z nášho tímu.
Ak vám má kniha niečo dať, nemôžete ju len tak čítať.. či podčiarkovať. Treba čítať postupne. Zamýšľať sa. A ísť do seba – ako to mám ja. A keď dáva kniha riešenie? Tak hľadať v sebe, ako to vyriešim v mojom prípade.

Mne pomáha tieto procesy prejsť písaním. Ak sedím a premýšľam, nedokážem držať niť myšlienok, a tým pádom neprídem na tie najlepšie riešenia.

A ďalšia vec: čítať sama, v pokoji a prechádzať si týmto procesom, je super. Ale predstavte si, že toto robíte v skupine – tá energia sa ešte stokrát znásobuje! Ak vám niečo nie je jasné, preberiete to s ľuďmi na rovnakej vlne. Navzájom si otvárate oči a podporujete sa…. Toto, toto sa nedá oceniť žiadnou sumou… (vidíte, ja vnímam hojnosť vo svojom živote :D)

No, ale to som už teraz odbočila 😀

A tak som sa vďaka týmto nepríjemným udalostiam vyhla predvianočnému zhonu

Ak mám byť úprimná, keď si spomeniem, ako už pár rokov chcem mať na sviatky peknú výzdobu doma, nové ozdoby na stromček (diametrálne odlišné, než máme), spraviť deťom prekvapenia na advent, zavolať si pani, čo mi vygruntuje celý byt naraz a napiecť si spešl zdravé maškrty, aspoň 4 druhy, tak mi ostane na chvíľku smutno, že ani tento rok sa mi to nepodarí.

Keďže nie je dosť peňazí na nákupy, nemusím sa nikam náhliť, nemusím plánovať prípravy a hľadať recepty 😀 Nemusím NIČ.

A tak, vďaka celej tejto situácii mám OHROMNÉ MNOŽSTVO ČASU vŕtať sa v sebe. Čítať si, premýšľať, písať si, zdieľať..

A sústrediť sa na učenie s deťmi, aby sme sa pripravili na preskúšanie a mali celé sviatky pokoj (teda, im je to jedno, oni by mali svoj vianočný pokoj 😀 ale ja by som mala v podvedomí nervozitu, že nás v januári čaká preskúšanie.. No vidíte tú absurditu? Píšem „nás“.. Pritom sa to týka len detí! A oni z toho vôbec nerobia vedu! 😀 Ale to moje nastavenie zo školy je na hlavu :D)

A teda, aby to nevyznelo, že som sa v tomto článku sťažovala na svoju úbohú situáciu…

Ja plne preberám zodpovednosť za to, kde som.. Viem, že som sa tam dostala cez vlastné myšlienky, pocity, cez to, na čo som sa niekoľko týždňov vedome či nevedome, chtiac či nechtiac sústreďovala…

Hmmm…možno k tomu, že som sa do toho nechala vtiahnuť tak hlboko, dopomohlo trochu aj to, čo sa deje na akejsi kolektívnej podvedomej úrovni (veď viete, ovzdušie je presiaknuté slovami ako obavy, zdražovanie, nedostatok, kríza, bu bu bu)..

Ale rozhodla som sa, že to zmením..

Že najbližšia realita bude diametrálne odlišná a bohatšia, veselšia…

Takže na tom pracujem. A poviem vám, je to hádam náročnejšie, než vyupratovať pred Vianocami celý byt do posledného kúta 😀

Ale už mám nástroje, ako na to… A mám okolo seba úžasné ženy, s ktorými sa navzájom podporujeme. A to je taká energia, že len ťažko to opísať slovami. Pretože emócie sa ťažko dávajú do slov…

A viem, že napriek tomu, že je to momentálne nepohodlné a miestami náročné, smerujem k svojmu cieľu, a tým je sloboda. A bezpečie. Ale nie v podobe istôt systému, ale v podobe toho, že som samostatná, sebestačná, pokojná vo vnútri…

Fuch!

Zverejniť tento článok som zvažovala veľmi intenzívne a dosť dlho… Najprv že Och, aká hanba! …Ale nakoniec som si povedala, á, veď čo…. predstavila som si, čo by som si pomyslela ja, keby som takéto niečo čítala u nejakej inej ženy… a zistila som, že by som sa vlastne usmievala popod fúz s pocitom pochopenia a súcitu… pretože som si tým prešla sama… a keby som si tým možno neprešla a možno by som nechápala, ako sa jej toto mohlo stať, neviem…ale iste by som si nemyslela nič také, čo by ma teraz odradilo zdieľať tieto moje situácie, ktoré sa mi udiali, ako som na ne reagovala a všetky moje myšlienkové pochody..

Koniec koncov, možno budú niekedy niekomu užitočné v nejakej podobnej (alebo aj úplne inej) životnej situácii…

Tak aj vám, milé ženušky, prajem nádherný advent…plný hojnosti a vnútorného pokoja. Spokojné uzatvorenie starého roka a šťastný štart do toho nového.

A keby vás takáto cesta sebapoznávania, rastu (ktorý možno občas zabolí, avšak nemusí to tak nutne byť)a zdieľania tiež lákala, tak sa ku mne môžete pridať … „vstupenka“ je skrz doTERRA.
Môžeme ísť  touto cestou za našimi cieľmi (či už to je sebarealizácia, sloboda, bohatstvo, zážitky, zdravie, nezávislosť…) spolu a vzájomne sa podporovať, motivovať a inšpirovať.

Pretože veľké veci sa nikdy nedejú v bezpečnej zóne komfortu…. A pretože v spolupráci, zdieľaní a v jednote je sila… Pretože táto spoločná energia sa nesčítava, ale násobí.

s láskou Lenka